Prečo sa tak často uchyľujeme k odsúvaniu povinností?Unsplash/Magnet.me
StoryEditor

Vyhýbate sa povinnostiam a hľadáte rozptýlenie? Možno aj vy bojujete s prokrastináciou

13.03.2022, 08:00
Životný štýl
Každá z nás občas odloží niečo na neskôr, no v prípade prokrastinácie môže ísť o chronické vyhýbanie sa náročným úlohám a zámerné hľadanie rozptýlenia. Možno aj vy bojujete so sebakontrolou a odďaľujete tým dosiahnutie osobných cieľov.

Ak aj vy patríte k ľuďom, ktorí neustále odkladajú povinnosti na inokedy, určite ste sa samých seba pýtali, prečo to vlastne robíte. V konečnom výsledku predsa viete, že vám to prinesie viac škody ako osohu. V prvom rade by ste mali pochopiť všeobecnú príčinu prokrastinácie a až následne hľadať spôsoby na jej zastavenie.

Prokrastinácia zahŕňa i určitý stupeň sebaklamu, ale zmena ich návykov si vyžaduje oveľa väčšie úsilie než dokončenie úlohy, ktorá je pred vami. Naviac škodíte úspešnemu dosahovaniu svojich vytýčených cieľov, zbytočne sa dostávate pod zvýšený stres a zhoršujete si fyzické či duševné zdravie.

Dôvody prokrastinácie 

Paradoxom je, že prokrastinátori sú často perfekcionisti, pre ktorých môže byť prijateľnejšie prácu neriešiť, ako by mali čeliť možnosti, že ju neurobia na 100%. Keď stojíme pred rozhodnutím, ktorú úlohu treba dokončiť, zvyčajne sa spoliehame na sebakontrolu, tá nás má totiž prinútiť niečo dokončiť.

Ďalej je v hre motivácia, že dostaneme určitú odmenu za vynaložené úsilie. Na druhej strane, existujú aj rôzne demotivujúce faktory, ktoré pôsobia opačne, a teda zvyšujú pravdepodobnosť prokrastinácie. Ide o úzkosť, strach zo zlyhania a rôzne negatívne emócie. Napríklad aj také vyčerpanie spôsobené únavou z celodennej práce, môže našu sebakontrolu podstatne nabúrať.

Niektorí tvrdia, že pod tlakom dosahujú lepší výkon. Hoci sú o tom skalopevne presvedčení, výskumy ukazujú niečo iné. Prokrastinátori sú naučení pracovať na poslednú chvíľu a zažívajú dokonca akýsi nával eufórie z toho, že prekonávajú svoje možnosti.

Prokrastinácia je poháňaná rôznymi myšlienkami a návykmi, ale v zásade sa pri nej vyhýbame úlohám a odkladáme ich, pretože neveríme, že by nás mohli baviť. Stáva sa to aj v prípadoch, keď sme zmätení a nerozumieme konkrétnemu zadaniu.

Ako zmeniť myslenie

Občas prokrastinujeme všetci, no ak ste prípad, pre ktorý sa vyhýbanie a odkladanie stáva denným pravidlom, naordinujte si zmenu myslenia. Pomôžu vám napríklad tieto rady:

  • Uprednostňujte úlohy na základe ich dôležitosti. Začnite od najťažších, aby ste to mali čím skôr za sebou.
  • Rozdeľte si komplikované úlohy na menšie časti, prideľte im časové kvóty a plňte povinnosti priebežne, bez časového stresu a tlaku.
  • Odstráňte všetky rušivé vplyvy, ktoré by vás mohli odtrhnúť od práce. Pokiaľ nepracujete priamo s mobilom, stíšte zvuky na minimum alebo ho rovno odložte zo svojho dohľadu. Nepúšťajte si pri práci hudbu alebo televíziu ako podmaz, ide tiež o rušivý vnem.
  • Zistite, kedy ste najviac a najmenej produktívne a podľa toho naplánujte svoje úlohy. Niekto je ranné vtáča, iný nočná sova.
  • Stanovte si priebežné termíny, ktoré budú vašimi osobnými deadlinami. Samozrejme, mali by byť skôr ako dátumy reálneho odovzdania práce. 
  • Vizualizujte si svoje budúce ja v čase, v ktorom bude vaša práca hotová. Psychologicky si tým dávate odmenu a motivujete sa.
  • Vyhnite sa perfekcionistickému mysleniu a akceptujte aj prípadné nedostatky vašej práce.
menuLevel = 2, menuRoute = magazin/zivotny-styl, menuAlias = zivotny-styl, menuRouteLevel0 = magazin, homepage = false
25. apríl 2024 17:32