Jej život pripomínal rozprávku. Mala pár mesiacov po svadbe, vydala sa za muža svojich snov Štefana a narodila sa im vytúžená dcérka Rebecca. Pre mladú ženu plnú plánov hádam život nemohol byť dokonalejší. A potom prišiel deň jej devätnástich narodenín. Deň, keď jedna osudná sekunda nemilosrdne urobila za jej dovtedajším životom hrubočiznú čiaru a radikálne ho zmenila na ďalších 19 rokov.
„S manželom a našimi kmotrovcami sme sa vybrali osláviť moje narodeniny. Našu jedenapolmesačnú dcérku Rebeccu sme dali na noc varovať mojej mame a išli sme na diskotéku. Bolo asi päť hodín nadránom, keď sme sa spolu s kmotrovcami vracali domov, nevedeli sme sa s manželom dočkať, až uvidíme našu malú. V tej chvíli nikto z nás nemal ani poňatia, že Štefan ju už nikdy neuvidí…” začína Zuzana opisovať scény spred devätnástich rokov ako vystrihnuté z nejakého zlého filmu.
Odrazu sa ozvalo čudné búchanie v kolesách. Zuzkin nebohý manžel bol automechanik, a tak vyhlásil, že sa pozrie, čo je vo veci. „Zastal na okraji cesty. Nezbadal však žiadnu technickú poruchu, preto sme išli ďalej. Onedlho sa nám však zablokovalo koleso a dostali sme šmyk. Opäť sme zastali na krajnici, všetci sme vystúpili z auta. Kmotor vytiahol trojuholník, kmotra stála obďaleč a manžel išiel odmontovať pneumatiku. Mne však kázal, aby som sa vrátila do auta a šla ho riadne zabrzdiť,“ spomína Zuzana na posledné sekundy. Z jej slov mi prechádza až mráz po chrbte. „Odrazu do nás v plnej rýchlosti narazil kamión. Čo sa udialo potom, si už nepamätám.“
Článok pokračuje na ďalšej strane