Unavené deti sú podráždené, protivné a i maličkosť u nich odštartujte hysterický záchvat hnevu alebo plaču. Podľa lekárov má ale spánok vplyv aj na ďalšie oblasti života, ako píše idnes.cz.
Podľa odborníkov na spánok je potvrdené, že deti, ktoré mávajú dlhší spánok, dosahujú lepšie výsledky v škole. Lepšie udržia pozornosť, lepšie sa správajú, viac im ide učenie a celkovo sú podľa lekárov v lepšom psychickom i fyzickom rozpoložení.
Spánok predškoláka ovplyvňuje jeho hmotnosť v puberte
Lekári z Ohijskej univerzity našli súvislosť medzi spánkom v predškolskom veku a hmotnosťou dieťaťa v puberte. Skúmali dáta 977 detí vo veku štyri a pol roka a následne v pätnástich rokoch. Medzi deťmi, ktoré si ľahli do postele o ôsmej hodine bolo v puberte len 10 % obéznych, v skupine, ktorá chodila spať medzi ôsmou a deviatou to bolo už 16 % a z detí, čo v predškolskom veku chodili spať až po deviatej hodine, bolo obéznych 23 %. Vedci neskúmali, ako dlho deti v predškolskom veku spali, ale môžeme predpokladať, že ak zaľahli do postieľok skôr, tak si pospali dlhšie než deti, čo ľahli neskôr.
Súvislosť s obezitou zatiaľ nie je úplne vysvetlená, ale vedci majú samozrejme teórie. Jednou z nich je, že ak je človek (i dieťa) nevyspatý, siaha automaticky po jedlách obsahujúcich cukor a sacharidy, ktoré ho "udržia na nohách". Už v minulosti sa tiež ukázalo, že ľudia s dobrými spánkovými návykmi častejšie žijú zdravým životným štýlom - cvičia a dbajú na zdravú stravu.
Doktorka Sangeeta Chakravorty, riaditeľka spánkového programu v Detskej nemocnici v Pittsburghu, vysvetlila pre Today.com: "Spánok a chuť na jedlo sú spolu z neurologického uhla pohľadu veľmi úzko späté, pretože sú to všetko biologické potreby. Narušenie ktorejkoľvek z nich môže mať vplyv na to, ako funguje tá druhá."
Potreba spánku sa ale samozrejme počas ľudského života dosť mení. Prvé mesiace sú úplne nevyspytateľné, novorodenec spí a bdie podľa svojich potrieb, ktoré sa môžu významne líšiť. Približne od štyroch mesiacov veku už ale odborníci z Americkej spánkovej asociácie určili odporúčaný čas spánku:
Koľko toho má dieťa naspať?
Štvormesačné až ročné dieťa medzi 14 a 16 hodinami denne
Ročné až dvojročné deti 11 až 14 hodín denne
Trojročné až päťročné deti 10 až 13 hodín denne
Šesťročné až dvanásťročné deti 9 až 12 hodín denne
Trinásťroční až osemnásťroční teenageri 8 až 10 hodín denne
Nedostatok spánku prispieva k zvýšenému riziku obezity, diabetu, nehôd a detskej depresii. U tínedžerov potom súvisí aj so sebapoškodzovaním a s pokusmi o samovraždu.
Nevyspatí trpia depresiami a úzkosťami
Podľa nového výskumu vedcov z amerického Houstonu potom má spánok tiež vplyv na rozvoj depresie v dospelosti, rovnako ako na rozvoj úzkostných porúch.
Výskum sa zameral na päťdesiat detí od siedmich do jedenástich rokov, ktorým dočasne skrátil dobu spánku. Už po dvoch nociach nekvalitného odpočinku sa ukázalo, že sa deti ďaleko menej radujú z pozitívnych vecí a tiež si následne horšie tieto pozitívne zážitky vybavujú.
Podľa odborníkov je najlepším spôsobom, ako udržať spánok detí pod kontrolou, dodržiavanie večerných rituálov (kúpeľ, namazanie spojené s masážou, rozprávka, uspávanka atď.) A ukladanie a budenie detí v rovnaký čas každý deň, bez ohľadu na pracovné dni či víkendy. "Rodičia by preto mali o spánku uvažovať ako o základnom stavebnom kameni zdravého dieťaťa, po boku zdravej výživy, dentálnej hygieny a fyzickej aktivity," uviedla doktorka Candice Alfano z houstonskej univerzity.
Ku kvalite spánku potom významne prispeje, ak sa deti hodinu až dve pred zaľahnutím do postele vyhnú elektronickým prístrojom ako televízia, počítač, tablet alebo mobil. Ich užitie pred spaním totiž podľa holandskej štúdie predlžuje čas zaspávania, deti sa potom v noci viac budia a častejšie trpia Parasomniou (poruchy spánku a stavy ako sú nočné mory, námesačnosť, rozprávanie zo spánku, bruxizmus alebo nočné pomočovanie).
Vyspaté dieťa sa naopak ráno bez problémov budí a vstáva, cez deň nejaví známky únavy (pokiaľ teda ešte nedrží popoludňajšiu siestu) a dobre sa sústredí.
