Trápia ma problémy s jedlom staršej dcéry, ktorá má päť a pol roka. Odmalička nebola žiadny jedák, ale pretože dokáže fungovať s ďaleko menším energetickým príjmom než vrstovníci, upravila som jej veľkosť porcií. Problémom je však jej rastúca vyberavosť v jedle. Neustále počujem, že niečo nechce jesť. Čitateľka Zuzana napísala dopyt do rodinnej poradne portálu iDnes.cz.
Jedlá alebo druhy potravín, ktoré ako batoľa jedla, v súčasnej dobe odmieta a ja už častokrát neviem, čo jej pripraviť alebo uvariť, aby sa najedla. Často sa stane, že aj jedlo, ktoré má rada (napr. tekvicová polievka, vývar) raz zje, ale druhý deň (alebo aj pri inej príležitosti) ho nechce. Žiada potom niečo iné a na otázku, čo iné by si teda predstavovala, odpovie, že "niečo iné". Sama ani často nedokáže povedať, čo by chcela jesť.
Pokiaľ by bolo na nej, vystačila by si s palacinkami, krupicovou kašou, čokoládovými tvarohovými dezertami a samozrejme sladkosťami a zákuskami. Tento spôsob stravovania však nepovažujem za vhodný, ani za zdravý. Nemám problém dcére po zjedení bežného jedla dať sladkú odmenu alebo jej obľúbené jedlá zaraďovať do jedálnička, ona to však dosť často odmieta. Je schopná odmietnuť aj sladké jedlá, pokiaľ nie sú podľa jej predstáv - keď chcem ovocný sladký jogurt nahradiť tak, že do bieleho dám marmeládu, je to zle, keď upečiem banánovú buchtu, ani ju neochutná, pretože sa jej nezdá, že je banánová a chce radšej sušienky alebo piškóty.
Priznám sa, že už ma nebaví "točiť" v rodinnom jedálničku dokola tých niekoľko jedál, ktoré je dcéra ochotná bez rečí zjesť. Ani mi to nechutí. Neviem však, ako ju motivovať k tomu, aby jedla normálne. Rozhodla som sa, že budem variť jedlá, na ktoré má zvyšok rodiny chuť, a bude na dcére, aby to zjedla, alebo nie. Ale ideálne riešenie to nie je, pretože
1. spraví (najmä pri obede) veľkú scénu, že "to jesť nebude a chce niečo iné"
2. keď bude o hlade, dá si na desiatu napr. sladký jogurt, ktorým deficit z predchádzajúcej časti dňa doženie
3. večeru opäť odmietne a bude o hlade celý deň, resp. bude žiť na suchých rožkoch ...
Od jedla stále odbieha
Druhý "jedálenský" problém je ten, že (často i obľúbené jedlo) je nesústredene. Hrá sa s hračkami, keď jej ich zoberieme, zlieza zo stoličky, opätovne na ňu vystupuje, padá dolu, líha si na stôl, neustále hovorí ... Obed je u nás potom častokrát záležitosť trvajúca viac ako hodinu. Veľmi mi vadí, že jej "maniere" od nej preberá mladšia dcéra, s ktorou nikdy problémy neboli. Pokiaľ ale niečo nezje staršia, neje to ani mladšia.
Pritom ako rodina jeme všetci často pohromade a všetci to isté. Snažím sa ju pozitívne motivovať - sladká odmena, pozornosť, výlet, hra, a pod. Zákazy a negatívne motivácie na ňu moc nefungujú. Snažím sa jej jedlo opakovane ponúkať, nenútiť jej ho. Pochváliť ju, keď aspoň ochutná. Ochutnanie však považuje za postačujúce - ochutná jednu lyžicu a má "splnené".
Uvítala by som radu, ako tieto problémy aspoň zmierniť. Skúsila som toho veľa, ale teraz už si moc neviem rady.
Zuzana
Rada odborníčky: Nenechajte dieťa, aby ovládalo rodinu
Dobrý deň Zuzana. Prijímanie potravy má z psychologického hľadiska mimoriadny význam - je dôkazom dobrého zdravotného stavu dieťaťa, jeho elánu do života a prosperity aj do budúcnosti. Je potešujúce sledovať akékoľvek mláďa, najmä vlastné dieťa, ako sa žiadostivo živí. Preto rodičov často trápi a vzbudzuje úzkosť a neskôr aj zlosť to, keď dieťa menej je, v jedle je vyberavé, často ponúkané jedlo odmieta. Svojim postojom sa dieťa často tiež stáva stredobodom pozornosti v rodine, rodičia vymýšľajú rôzne taktiky, ako dieťa nakŕmiť, to sa začína brániť a svojím nechutenstvom vlastne rodinu ovláda.
Najčastejšie sa jedná o batoľatá a predškolské deti, u ktorých je bežné, že odmietajú rôzne jedlá a ich preferencie sa menia. Rešpektujte zníženú energetickú potrebu dcéry - naozaj každý máme "spaľovanie" a využívanie energie z potravy inak nastavené. Naďalej prednášajte dcére vhodné pekne upravená jedla v určenej dobe, na tanier jej ho dajte len toľko, koľko je reálne, že naozaj zje. Môžete pred ňou z taniera ešte aj kúsok odobrať. Jedlá ponúkajte rôznorodé a v rôznych úpravách, niektoré deti vyžadujú skôr kašu, iné deti dávajú prednosť kúskom. Pred jedlom radikálne obmedzte sladkosti a sladké pitie (niekedy sa deti pred obedom zasýtia sladkou šťavou). Čo na obed zje, to zje. Ďalšie jedlo bude až desiata.
Je potrebné dodržiavať jasné pravidlá a dospelí sú tí, čo ich zavádzajú a kontrolujú ich plnenie. Počas jedla sa nikam neodbieha, s ničím sa nehrá. Ak odíde od stola, jedlo upracte (alebo pokojne porciu s chuťou zjedzte). Keby sa jedla ďalej dožadovala, tak buďte neoblomní. Veľmi rýchlo sa naučí, že sa od stola nevypláca odbiehať.
Samozrejme, múčnik po obede, ktorý si dáva celá rodina, dostane len v prípade, že obed zjedla. Ale neponúkajte jej ako "úplatok" za zjedenie jedla sladkosť. Jedlo je niečo, čo nám dodáva energiu, vitamíny a ďalšie potrebné látky a tiež je pôžitok, odmena samo o sebe. Nie je potrebné ho ďalej oceňovať alebo odmietanie potravy trestať. Jedlo by malo byť niečo samozrejmé, okolo čoho sa dlho nediskutuje.
Viete, či v škôlke jedáva spolu s deťmi bez ťažkostí, alebo tam tiež "robí scény?" S nástupom do školy väčšinou ťažkosti, ak sa rodina k stravovaniu stavia zdravo, sami vymiznú.
Helena Schejbalová, klinická psychologička centra Modré dvere