Pred rokom sme mali stretávku z gympla. Polovica spolužiačok sa tešila z rodinného života, manžela, detí. Druhá o tom nechcela ani počuť, naskakovala im až husia koža z toho, že by niekedy mali porodiť dieťa a vychovať ho. Akoby sa báli, že im to naruší postup po kariérnom rebríčku. A tak mi vtedy napadlo: nechýba nám ženám v dnešnej uponáhľanej dobe plnej pracovného stresu trochu sebapoznania? Trochu viac ženskosti? Trochu viac sukieň v tom dave pánskych nohavíc?
Čo to vlastne tá ženskosť je
„Keď sa dievčatko narodí, má biologicky určený osud ženy a počas celého svojho života nemôže tento osud prepísať. Môže ho však nepochopiť a neprijať, poprieť, znenávidieť, potlačiť či deformovať – to závisí od životných okolností. Preto sa ženskosť ženy môže zdanlivo stratiť, ale iba zdanlivo. Pod povrchom plynie ďalej,“ vysvetľuje Ester Točíková, neurologička a organizátorka vzdelávacích kurzov pre ženy. Žena je prírodná bytosť, muž je sociálna bytosť. To znamená, že ženskosť je viac formovaná prírodou, jej zákonmi a zdravé mužské vlastnosti sociálnym svetom, jeho zákonmi. V prírode je obsiahnuté hlboké poznanie, múdrosť, a ženy sa vedia od detstva k tomuto poznaniu intuitívne priblížiť a prečítať ho. „Intuitívne poznanie nie je menejcenné, len je v časoch chudobnej logiky a vlády chladného rozumu zaznávané. Intuícia sprevádza ženu počas celého života a rozvinutá schopnosť intuície k zrelému ženstvu patrí,“ hovorí neurologička. „Ženská energia je zdrojom našej sily, vitality, vášne. Deti potrebujú cítiť matku, ktorá si zachovala svoju ženskú podstatu a ženskú energiu, a tá sa prejavuje v jej nehe, mäkkosti, vôni, ale aj v hlase. Dieťa pozná energiu matky zo vzájomného fyzického prepojenia a toto otec nahradiť nemôže. Otcovo poslanie je iné, jeho čas príde v období, keď je potrebné dieťa pomaly odpútavať od matky a uvádzať ho do sveta cudzích ľudí,“ hovorí klinická psychologička Lýdia Adamcová.
Príčiny zdanlivej straty ženskosti:
– stres
– vyčerpanie
– únava
– bolestné krivdy
– posmech
– nadmerná práca pri počítači nekompenzovaná ženskými činnosťami
– pracovné preťaženie
– nedostatok času pre seba
– takmer žiadne vedomosti o sebe ako žene
Žena v mužskom svete
Muži si vytvorili svet tak, aby bolo dobre im, robili ho podľa svojich mužských pravidiel a zákonov. „Po stáročia formovali sociálne, ekonomické a prírodné prostredie, v ktorom sa dnes nachádzame. Nebol dôvod, aby zohľadňovalo špecifiká ženy a ženské potreby. Sociálny život, sociálna realizácia, trh práce boli pre ženy predsa zakázané. Je to len čosi vyše sto rokov, keď ženy mohli vstúpiť na trh práce bez toho, by ich odsudzovali, vysmievali a trestali,“ približuje Ester Točíková. Najmä prvá svetová vojna vytiahla ženy od sporáka do fabrík a kancelárií. Muži predsa bojovali, pracovať vtedy nemal kto. „Zvládnuť prácu v mužskom svete vyžadovalo a vyžaduje mužské osobnostné kvality, ku ktorým patrí aj určitá dávka agresie. Muži odjakživa bojovali, súťažili, konkurovali si – je to ich prirodzenosť a na to trochu agresie potrebujú. Ženy začali mužov napodobňovať, pretože mužské vlastnosti prinášali na trhu práce úspech. Ale podstate ženy je táto hra cudzia, zraňuje ju. Ženy túžia viac po spolupráci než po súťaživosti.“ Po pokojnom pracovnom tempe a mäkkých manažérskych technikách. Súhlasí aj Lýdia Adamcová: „Striedanie kruhovej energie a energie ťahu oslabuje silu ženy. Matky chcú alebo musia byť aj niečím iným, ale zároveň tým, čím sú, a potom prichádza únava. Mnohé ženy môžu oponovať, že je iná doba a že chcú pracovať. Milión rokov trvajúca evolúcia ľudstva vytvorila to, že matka bola matkou – a zmeniť to teraz nie je jednoduché. Platíme za to svojou únavou a ochoreniami. Úlohu a rolu ženy predurčuje archetyp ženy a matky ako ochrankyne rodinného krbu, ktorá tvorí vnútorný priestor rodiny a domov. Základnými vlastnosťami ženy a matky je premýšľať, hovoriť a tvoriť. Úlohu a rolu muža predurčuje archetyp lovca a otca ako ochrancu rodiny zvonku. Jednoducho – ženy udržiavali rodinný oheň a muži lovili mamuty.“
Sme od prírody všetky herečky?
Žena musí v priebehu života meniť sociálne roly v závislosti od aktuálnych úloh, ktoré treba splniť. Zdravé je hrať viac rolí naraz. „Každá žena má jednu rolu vrodenú – má sklon počas celého života a vo všetkých situáciách hrať jednu a tú istú rolu. To môže v živote narobiť veľa problémov. Všetky ostatné roly sa musí naučiť zahrať a vytvoriť si k nim adekvátny imidž vrátane šatníka. A to už je zábava,“ vysvetľuje Ester Točíková. Ak pôsobíte v spoločnosti či napríklad v biznise, vo dvojici sú vraj ženy vždy efektívnejšie ako samy.
Máme 4 sociálne roly:
Rola hospodárky – je to napríklad rola ženy na materskej dovolenke, môže svoju domácnosť viesť prakticky a úsporne, byť starostlivá a vytvoriť zázemie. Je to tiež rola manažérky firmy obrátená dovnútra – k vnútornej organizácii a prevádzke.
Rola múzy – žena večne inšpirovala mužov – nie nadarmo sa hovorí, že za všetkým hľadaj ženu. Každá žena túto schopnosť má a môže napríklad inšpirovať a povzbudzovať svojho muža v kariére, povzbudzovať k zmenám postojov, vnášať do firiem a spoločenského života nové, svieže nápady...
Rola vojačky – žena, ktorá chce niečo dosiahnuť, svoj vlastný cieľ – v rodine, vo firme, v spoločnosti...
Rola darčeka – to je žena, ktorá reprezentuje: svoju rodinu alebo firmu, nejaký produkt, v politike veľvyslankyňa atď.
Ako sa nestratiť sama sebe
Svet, v ktorom žijeme, si najviac cení úspech, peniaze a moc. „Obdobie emancipácie nás, žiaľ, vtiahlo do sveta mužov, do sveta súperenia, výkonov, v ktorom zabúdame na svoju ženskú dušu a jej jemnosť, vznešenosť, pôvab,“ hovorí Lýdia Adamcová. Dopĺňa ju Ester Točíková: „Na spoločenský piedestál sa nenápadne dostala nová rola ženského vojaka. Úspešným ženám sa tlieska, sú v kurze. Samy na seba vytvárajú už odmalička tlak, aby boli úspešné (nie šťastné). Trávia v práci veľa hodín a určite nezarábajú toľko, aby si mohli dovoliť upratovačky, opatrovateľky pre deti a kuchárky, ktoré by ich doma suplovali.“ Dnes už aj u ženy začal dominovať sociálny život. „Vytlačil však zo ženskej každodennosti prežívanie osobného – súkromného života, ktorý nasycuje potrebu emočného kontaktu s ľuďmi. A toto normálne nie je. Vedie to k nedostatku citového nasýtenia žien, čím ženská psychika neobyčajne trpí. Tento proces nie je ženami rozpoznaný. Preto hľadajú vinníka tam, kde nie je – najčastejšie je to manžel, deti, niekedy rodičia. Neuvedomujú si, že sú v stave emočnej podvýživy v dôsledku sociálnych mechanizmov, ktorým slepo slúžia. Toto je koreň mnohých predčasných rozvodov a detských tráum.“ Strácanie ženskej energie súvisí podľa klinickej psychologičky Lýdie Adamcovej aj so ženskými hormónmi a s následnými ochoreniami z ich nedostatku. „Prečo majú dnešné ženy problémy s otehotnením, vynosením dieťaťa, prečo je nárast onkologických ochorení? Práve pre toto je dôležité zostať ženou, prijať svoju ženskosť s láskou a úctou.“
Naučme svoje dcéry ženskosti
„Otec zakladá v dievčatku sebaúctu a vytvára kontúry budúcej sociálnej roly, ktorú žena v spoločnosti zohrá. Ak sa správa k svojej dcére ako k malej kráľovnej, dcéra bude žensky sebavedomá, keď vyrastie. Ak s ňou zaobchádza neúctivo, zraňujúco, jeho dcéra si nebude vážiť samu seba a pravdepodobne sa stane hračkou v rukách tých, ktorí sú silní a vedia manipulovať. Matka vytvára ženský vzor, ktorý sa nezmazateľne vpisuje do hodnotovej sféry dievčatka, do jeho obrazu sveta. Matka buď podporí, alebo potlačí v dievčatku ženu. Ak ho bude múdro viesť, naučí ju prijímať svoje ženstvo a tešiť sa z neho. Naučí ho prijímať svoje telo, jeho funkcie a premeny, bude ho učiť byť zároveň citlivou, silnou, vzdelanou, tvorivou. Neokríkne ho: netoč sa toľko pred zrkadlom, radšej sa choď učiť, lebo z teba nič nebude. Vie, že aj zrkadlo k dievčatku patrí,“ približuje neurologička.
Kde sa cítime ako kráľovné?
Doma, s našou rodinou. Tu je žena podľa Lýdie Adamcovej „sebaistou múdrou kráľovnou“. „Vo svete mužov, kde sa ,lovia mamuty‘, svoju sebaistotu síce môžeme získať, no len za cenu straty ženskej energie. Nechajme tento priestor mužom, je to ich parketa. Neporovnávajme sa s nimi. Netvrdím, že sa máme vrátiť k sporáku, keď už vieme aj ,loviť mamuty‘. No aj vo svete práce by sme sa mali správať žensky. Nie je to o spôsobe obliekania, nastajlovania sa a využitia svojich upravených pŕs. Ide o niečo hlbšie, o niečo, čo budeme vyžarovať a naša drzosť, odhodlanosť a priamočiarosť budú vnímané úplne inak,“ dopĺňa Alexandra Pevalová, zakladateľka a koordinátorka projektu Umenie byť ženou: „Dôležité je podľa mňa nájsť rovnováhu medzi kariérou a rodinou. Niektorej vyhovuje zostať doma a starať sa o deti, iná je na materskej pol roka, ďalšia vôbec. Každá žena to má inak, každá má vlastný príbeh. Je mnoho úžasných žien, ktoré vedú firmy, sú členkami predstavenstiev, poslankyňami. Rozhodli sa však samy, nikto ich do toho netlačil. Ja sa pýtam sama seba, či som šťastná v tom, čo žijem. Ak je odpoveď áno, všetko je v poriadku.“
Poslanie ženy
Dať ďalej život, ktorý sme dostali. „To je to najdôležitejšie poslanie. Veta „kráľovná porodila následníka trónu“ ovplyvňovala dejiny. Uvedomte si, že aj vy ste ženy, ktoré zabezpečujú pokračovanie života na tejto planéte. Ak nebudú deti, firmy nebudú mať zamestnancov a štát nebude mať obyvateľov. Žiadna firma nie je taká dôležitá, aká je dôležitá rodina, ktorú vie tvoriť žena,“ myslí si Lýdia Adamcová.
Zostať ženou a zdravou matkou, aby svet neprišiel o polaritu. „S mužskou energiou má plynúť aj ženská energia, ktorá svet dopĺňa o krásu, vznešenosť, múdrosť, lásku, tvorivosť, radosť, úctu, hravosť, túžby, súcit, vďačnosť, sexualitu...“
Ako zvládnuť toľko úloh, ktoré my ženy máme?
Dôležité je nájsť si čas pre seba. „A žiť tu a teraz. Robím prácu, ktorá ma baví a napĺňa. Keď som s manželom, som manželka. Varíme spolu, veľa sa rozprávame, vychutnávame si náš spoločný čas. Samozrejme, som aj mama, a to tiež s radosťou. Mám však aj dni, keď doslova nič nerobím. Ako to zvládnuť bez ujmy na sebe? Poznať sa a vedieť, čo sú moje priority, aký život chcem žiť,“ radí Alexandra Pevalová.