Je to niečo málo cez rok od momentu, kedy Ti stanovili diagnózu. Povieš mi niečo viac o tom, ako si sa to dozvedela, aké boli Tvoje prvé myšlienky?
Bola som na svojej prvej mamografii, nakoľko som minulý rok mala 40. Doktorke na sone sa niečo nepozdávalo, tak mi odporučila absolvovať magnetickú rezonanciu alebo biopsiu. Najprv som bola na MRI, z ktorej ma ešte odoslali na biopsiu, a tá definitívne potvrdila, že mám v pravom prsníku multicentrický zhubný nádor. Keďže to nebol pre mňa prvý stret s rakovinou v našej rodine, prijala som to dosť pragmaticky. Bola som pripravená podstúpiť všetko, čo mi doktori odporučia.
Chodila si predtým pravidelne na preventívne prehliadky? Nález si si našla sama alebo lekár?
Áno, v týchto veciach som naozaj poctivá. Chodila som na preventívnu prehliadku každý rok, každý mesiac som si robila samovyšetrenie prsníkov. Nález bol vo veľmi skorom štádiu, takže nebol takmer vôbec hmatateľný, čiže ho objavil vlastne až lekár.
Čo bolo pre Teba v tej chvíli najťažšie?
Uvedomiť si, že sa to naozaj deje. Prvé dva týždne som mala pocit, že som len postava vo filme, všetko som vykonávala tak nejak automaticky. Vôbec som nepremýšľala nad tým, čo to znamená. Také to naozajstné prijatie prišlo až v nemocnici, deň pred operáciou.
Ako si tento „verdikt“ oznámila svojim najbližším? A čo ostatné okolie - priatelia, známi, kolegovia v práci?
Manžel bol pri mne, keď mi lekár telefonoval ohľadom výsledkov biopsie, takže to vedel hneď. Povedal mi: „Neboj sa, dali sme to raz, dáme aj druhýkrát.” Najťažšie bolo pre mňa oznámiť to mojim rodičom, nakoľko žijeme 200 km od nich, a nechcela som im to povedať po telefóne.
Oznámila som im to nakoniec dva dni pred nástupom do nemocnice. V práci som to musela povedať hneď, keďže som vedela, že budem minimálne 6 mesiacov PN, aby som stihla odovzdať agendu. Pre všetkých to bol šok, pretože ma choroba zastihla v čase, keď som sa cítila plná energie, veľa som športovala, zdravo som sa stravovala. Samozrejme, že ma všetci podporovali a ponúkali mi pomoc.