Ako sa pri Alzheimerovej chorobe mení mozog?
Keď u pacientov vykonáme zobrazovacie vyšetrenie – CT alebo magnetickú rezonanciu –, často vidíme, že hipokampy sú atrofické, teda oveľa menšie a „scvrknutejšie“ ako iné časti mozgu toho istého pacienta. To nepriamo dokazuje, že neurónov je tam podstatne menej. A zo vzoriek mozgového tkaniva zomrelých s Alzheimerovou chorobou je zrejmé, že v mnohých dôležitých oblastiach mozgu už neuróny nemusia byť prítomné takmer vôbec.
Aké úspešné je používanie liekov – kognitív?
Pred érou týchto liekov panovala určitá miera skepsy, že nemá zmysel Alzheimerovu chorobu diagnostikovať, keď ju nevieme ovplyvniť. Kognitíva tak boli pre našich pacientov zásadným prelomom. A hoci je to liečba symptomatická, čiže neliečime príčinu, ale len príznaky, ak sa podajú lieky včas a v dostatočnej dávke, priebeh Alzheimerovej choroby spomaľujú, a často aj mierne zlepšujú. Majú veľký prínos aj pri pokročilejších štádiách, keď môžu ovplyvňovať pridružené poruchy správania. Dôležité je však liečbu spojiť aj so starostlivosťou o rodinu. Alzheimerova choroba totiž postihuje nielen pacienta samotného, ale v konečnom dôsledku aj celú rodinu, a preto včasná podpora dobre fungujúceho rodinného prostredia je pre ďalší priebeh choroby u pacienta úplne zásadná. Radi by sme mali lieky, ktoré by umožňovali nielen liečiť dôsledky choroby, ale posunúť sa o niečo viac k biologickým príčinám choroby. To je však celosvetový problém.
Na akom princípe kognitíva fungujú?
Podľa cholinergnej hypotézy sa Alzheimerova choroba vyznačuje predovšetkým nedostatkom acetylcholínu v mozgu. To je jeden z hlavných prenášačov medzi bunkami a má veľmi blízko práve k pamäťovým funkciám. Bunky, ktoré ho produkujú, sú postihnuté ako jedny z prvých. A ak zvýšime dostupnosť acetylcholínu, má to na fungovanie mozgu hmatateľný vplyv. Látky, z ktorých si mozog acetylcholín vytvára (napríklad lecitín), sa však nedostanú z krvi do mozgu, takže nie sme schopní acetylcholín dodávať. Máme iba možnosť zabrániť tomu, aby sa acetylcholín z mozgu odstraňoval. Inhibítory acetylcholínesterázy (jedna skupina liekov – kognitív, pozn. red.) blokujú enzým, ktorý acetylcholín štiepi, čo má na ďalší priebeh Alzheimerovej choroby priaznivý vplyv. Memantín, ďalší liek zo skupiny kognitív, pôsobí iným mechanizmom na úrovni glutamátového prenosu v synapsách (spojoch medzi neurónmi, pozn. red.) a je účinnejší pri stredne pokročilých fázach choroby.
Prečo ešte nie sú k dispozícii lieky, ktoré by viedli k úplnému zastaveniu, či dokonca vyliečeniu Alzheimerovej choroby? Posledná molekula kognitív bola objavená pred dvadsiatimi rokmi...
To je veľmi zložitá otázka. Beta amyloid aj tau proteín sú bielkoviny, ktoré v mozgu máme všetci. Aj my, čo sme zdraví. Tieto molekuly sú pre neurón veľmi dôležité. Keď ich potrebuje, vytvorí si ich a nepotrebné odstráni. Je to ako pri automobile – ak je veľmi opotrebovaný, kúpite si nový a starého sa zbavíte.
Lenže v mozgu niekedy dôjde k tomu, že aj keď sú novo vytvorené bielkoviny funkčné, tých starých, ktoré mali byť už dávno preč, sa mozog zrazu zbaviť nevie. Začnú sa tam hromadiť a vo výsledku to skôr alebo neskôr začne neuróny poškodzovať. Až nakoniec zaniknú. A my ešte stále nevieme, prečo sa metabolický proces, ktorý bol úplne v poriadku, zrazu prešmykne do patologickej podoby. Keď toto pochopíme, budeme schopní oveľa účinnejšie pôsobiť na ukladanie bielkovín. Až potom budeme mať lieky na príčinu Alzheimerovej choroby.
A rysujú sa nejaké nádejné lieky či postupy?
Je veľa liekov, ktoré smerujú touto cestou. Napríklad sa testuje očkovanie proti beta amyloidu aj tau proteínu. Očakávame, že tým sa imunitný systém naučí likvidovať nežiaduce ukladanie proteínov. Rovnako tak sa teraz začína objavovať možnosť biologickej liečby, čiže liečba monoklonálnymi protilátkami proti beta amyloidu (bielkovina vyrobená špeciálnymi biotechnológiami tak, aby sa v mozgu zamerala len na odstránenie beta amyloidu, pozn. red.). V Spojených štátoch sa už od vlaňajška používa na liečbu Alzheimerovej choroby látka zvaná aducanumab. Tieto možnosti vyzerajú veľmi sľubne, ale medzi myšlienkou a realizáciou je často veľmi dlhý čas.
A v súčasnosti ešte tieto látky, od ktorých si pomerne veľa sľubujeme, stále nie sú klinicky dostupné. Každoročne sa skúša veľké množstvo rôznych liekov. Nejde len o imunologickú liečbu, ale aj o ďalšie látky, ktoré pôsobia na metabolizmus proteínov. Nové účinné lieky očakávame veľmi netrpezlivo, ale zatiaľ nezostáva nič iné ako čakať. To, že lieky v klinickej praxi nefungujú tak dobre, ako sme očakávali, je ďalšia z veľkých záhad na poli neurodegeneratívnych ochorení.
