Prvá molekula pre biologickú liečbu Alzheimerovej choroby už bola v Spojených štátoch schválená na použitie. Objaví sa aj v Európe?
Pri aducanumabe (tak sa účinná látka obsiahnutá v lieku volá, pozn. red.) sú prvé výsledky, ktoré ukázali, že táto liečba môže pomôcť pacientom vo veľmi skorom štádiu Alzheimerovej choroby. Na základe toho americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv FDA umožnil podávanie tohto liečiva vybranej skupine pacientov. (Liek s názvom Aduhelm je prvým, ktorý cieli na mechanizmy, ktoré chorobu spôsobujú. Obsahuje protilátky schopné naviazať sa na toxíny, ktoré Alzheimerovu chorobu spúšťajú, a tie odplaviť z mozgu preč. Protilátky sa však dostávajú priamo do mozgu len ťažko. Prenikne tam len 1 % účinnej látky. Chorobu teda nezastavia, len ju spomalia, a to zhruba
o 22 %. Napriek tomu ide aspoň o nejakú nádej dovtedy, kým bude dostupná účinnejšia liečba. U niektorých pacientov sa však pri testoch prejavili aj nežiaduce účinky lieku. Od nevoľností až po opuch mozgu. Kvôli tomu Európska agentúra pre lieky, ktorá schvaľuje lieky na použitie v krajinách EÚ, nakoniec odmietla Aduhelm registrovať, pozn. red.) Očakávame preto skôr ďalšie molekuly tohto typu od iných výrobcov, kde je to zatiaľ vo fáze ukončenia klinického testovania. A je potrebné si uvedomiť, že to bude vyžadovať veľmi presnú diagnostiku Alzheimerovej choroby a prípadné nové lieky budú veľmi pravdepodobne fungovať predovšetkým pri skorších štádiách choroby.
Mnohí neurológovia varujú, že vinou covidu dôjde v nasledujúcich rokoch k skokovému nárastu množstva neurodegeneratívnych chorôb. Vrátane Parkinsonovej a Alzheimerovej choroby. Naozaj?
Existencia postcovidových ťažkostí, ktorým sa hovorí long covid, je nepochybná. Do akej miery sa to prepíše do neurodegeneratívnych ochorení, však zatiaľ nevieme, určitá miera opatrnosti tu však nepochybne musí byť. Ak má pacient pamäťové či iné kognitívne ťažkosti, mal by najmä prísť včas k lekárovi, aby mu bola stanovená diagnóza. Potom je na lekárovi, aby rozpoznal, či ide o postinfekčnú, alebo neurodegeneratívnu príčinu.
Hovorí sa, že ako sa zvyšuje priemerný vek (hoci covid tento trend máličko zabrzdil), každý sa raz dožije demencie. Ako potom bude vyzerať svet?
Keď sme hovorili o epidémii Alzheimerovej choroby a demencie, uvádzal som, že vo vekovej skupine 85+ je to až tretina postihnutých. Avšak môžeme sa na to pozerať aj opačne, že dve tretiny populácie v tomto veku Alzheimerovu chorobu ani demenciu nemajú. A treba opäť zdôrazniť, že demencia nie je normálnou súčasťou starnutia, že je to choroba, ktorá je viac alebo menej ovplyvniteľná. Je pravda, že ako starne populácia, ľudí s demenciou pribúda, ale rovnako tak narastá aj počet ľudí v dobrej kondícii, čo demenciu nemajú.
Nemali by sme automaticky pristupovať ku každému seniorovi s tým, že môže mať nejaké pamäťové kognitívne poruchy. Je to podobné, akoby sme na každého starého človeka, ktorého stretneme, preventívne zvyšovali hlas, pretože mnoho ľudí má vo vyššom veku poruchu sluchu.