Dokážu spolu fungovať dve dominantné osobnosti?
Vždy je náročné, keď sa stretnú dve veľmi silné osobnosti a ani jeden z nich nie je ochotný sa doma takpovediac stiahnuť. Dlhodobé spolužitie dominantných ľudí, ktorí pretláčajú len svoje predstavy, určite nebude fungovať. Dobré je, keď si nájdu svoju cestu a pre oboch vyhovujúcu mieru prispôsobenia, pričom to hneď neznamená, že strácajú na sile svojej osobnosti. Robia to len preto, lebo im na vzťahu záleží.
Čo všetko ste už v ambulancii zažili?
Rôzne veci: zvyšovanie hlasu, kričanie, vyhrážanie, že jeden alebo druhý okamžite odíde z miestnosti, pasívnu agresivitu i plač. Niekedy mám pocit, že sa vo svojej pracovni po pätnástich minútach cítim ako v obývačke dotyčných, ktorí prišli hľadať pomoc a aktuálne sú ich emócie veľmi intenzívne.
Vždy sa vám ich podarilo ukočírovať?
Zatiaľ sa nikto nepobil, neodišiel ani sa nepozabíjali. Takže z tohto pohľadu áno. Na strane druhej sa nie vždy podarilo vzťah zachrániť. Každá terapia však niečo pozitívne priniesla. Minimálne to, že si ujasnili, čo chcú alebo nie a po akom živote túžia ďalej. Aj to sa považuje za úspech. Samozrejme, viac ma teší, keď ku mne príde dvojica, ktorú následne po skončení terapie stretnem v meste a držia sa za ruky. Patrí medzi nich aj pár, ktorý žije roky spolu. Prišli päťdesiatnici s tým, že bola u nich doma odhalená nevera. Otvorene rozprávali o tom, ako sú z toho vnútorne zranení a je to pre nich náročné. Tým, že chodia na terapiu, spoznávajú samých seba samostatne i navzájom. Stále nie sú na konci cesty, ale už teraz sa ich vzťah kvalitatívne posunul na omnoho vyššiu úroveň. Je to však predovšetkým ich zásluha, lebo chceli na sebe a svojom vzťahu pracovať.
