Byť „single“ v dnešnej dobe a spoločnosti. Náročné, či ani nie?
Byť single je dokonalý priestor na náš osobnostný rast. Máme dostatok času sami pre seba. Je to príležitosť spoznávať sa, liečiť si staré rany, ale hlavne rozvíjať sa vo všetkých smeroch. No a, samozrejme, určiť si priority a zistiť, akého partnera naozaj chceme.
Na jednej strane je byť single z vlastného rozhodnutia, na strane druhej single z dôvodu okolností. Ako vnímate tento rozdiel?
Určite je jednoduchšie byť single z vlastného rozhodnutia. Vždy je ľahšie žiť podľa toho, čo chcem, ako s tým, do čoho nás život dotlačí. Či je to tak, alebo tak, z oboch vieme benefitovať. Ak je to vlastné rozhodnutie, o benefitoch asi nie je nutné hovoriť, pretože každý má tie svoje, prečo sa rozhodol byť single. Ak je to však preto, že sme museli čeliť rozchodu, rozvodu či úmrtiu partnera, benefity musíme hľadať.
Mnoho ľudí cíti tlak zo strany spoločnosti alebo rodiny, aby boli vo vzťahu. Prečo je tento tlak taký silný a aké sú jeho možné dôsledky?
Človek je tvor spoločenský a spoločnosť, v ktorej žijeme, automaticky očakáva, že si nájdeme partnera. Historicky bolo dané, že budeme žiť v manželských vzťahoch, ktoré boli základom rodiny, a teda aj spoločnosti. Mnohí to dodnes vnímajú ako akúsi normu, ktorá je spájaná s pocitom stability, úspechu a šťastia. To je však ilúzia, pretože na to, aby sme žili naplnený život, partnerský vzťah nepotrebujeme. Dôsledky takéhoto spoločenského tlaku môžu byť rôzne.
Najväčším je pocit strachu. Z osamelosti, z nevyhovenia očakávaniam a nezapadnutia do kolektívu či strachu z toho, že ak sme single, niečo s nami nie je v poriadku. Tieto strachy v nás vyvolávajú úzkosť a vedú nás do vzťahov, v ktorých nie sme šťastní a spokojní. Zanedbávame svoje potreby a túžby a neustále sa prispôsobujeme. A to je v dlhodobom horizonte nemožné udržať. Preto by sme si mali hľadať vzťahy na základe vlastných pocitov a potrieb, nie kvôli spoločenským normám a rodinným tlakom.
Sebapoznanie a pripravenosť. Prečo je dôležité, aby bol človek pripravený na vzťah, namiesto toho, aby doň vstupoval len preto, že sa cíti sám?
O tomto by sa dali písať knihy. Ak neviem, kto som, nikdy nebudem spokojný. Ak neviem, čo chcem, nikdy to nedostanem. Mnoho mojich klientov mi na stretnutiach „plače“, že nevedia nájsť toho správneho partnera. Ak sa ich však spýtam, akého partnera si predstavujú, väčšinou počujem: „Aby bol sympatický, dobrý, vtipný.“ A čo ďalej? Tieto slová sú také vágne, že nám dokopy nehovoria nič o potenciálnom partnerovi. To môže byť každý jeden.
Preto, ak chceme skutočný dlhotrvajúci vzťah, musíme presne vedieť, kto sme, akí sme, ako reagujeme, čo sú naše slabé a silné stránky, ale aj čo chceme a čo nie – od života, od nás, od okolia aj od partnera. Ak toto nemáme v sebe upratané, aj vo vzťahu sa budeme cítiť osamelo.
Akú rolu hrá emocionálna nezávislosť v rozhodovaní, či byť single alebo vo vzťahu?
Emocionálna nezávislosť zohráva veľkú rolu vo všetkom, nielen v tom, či byť alebo nebyť single. Keď je človek emocionálne nezávislý, znamená to, že má zdravý vzťah sám so sebou, dokáže zvládať svoje pocity a potreby bez toho, aby bol niekto ďalší prítomný. Preto nevníma ani už spomínaný tlak okolia.
Rozhodnutie byť single alebo vo vzťahu prichádza z vnútornej rovnováhy, a nie z pocitu nedostatku či strachu. Ak som emocionálne nezávislá, pozerám sa na vzťah nie ako na zdroj naplnenia, ale ako obohatenie už plného života. Potom sa vzťah stáva vedomým a slobodným, kde partneri sú spolu preto, že chcú, a nie preto, že potrebujú toho druhého, aby sa cítili celiství.
Otázkou však často je aj práve to, ako zvládnuť či naučiť sa byť emocionálne naplnený aj bez potreby partnerského vzťahu?
Ak je človek emocionálne naplnený, nepotrebuje to zvládať, jednoducho byť bez partnera nevníma ako problém. Žijeme však v dobe, ktorá je veľmi náročná na osobné vzťahy. Takisto mnohí máme rôzne emocionálne zranenia z detstva, ktoré sme potlačili, a preto si musíme vnútornú pohodu a šťastie budovať. Tento proces budovania vedie k osobnostnému rastu, a hoci cesta je občas náročná, stojí za to ňou prejsť.
A ako na to? Na prvom mieste je sebapoznanie. To znamená, že chápeme svoje pocity, potreby, túžby a hodnoty. Vieme, čo nás robí šťastnými, čo nás motivuje, v čom nachádzame zmysel života. Druhou oblasťou je rozvíjanie svojich záľub. Venovanie času veciam a aktivitám, ktoré nás bavia. A tiež nebáť sa robiť niečo nové, učiť sa a vzdelávať. Hovorí sa, že to, aký máme vzťah sami k sebe, také vzťahy máme aj okolo seba.