Hlávková kapusta patrí k náročnejším rastlinám, čo sa týka živín, vlahy aj starostlivosti, ale bohato sa nám za to odvďačí v podobe skvelej zásoby živín na celú zimu, obzvlášť v kvasenej podobe. Ak sa nedáte odradiť niektorými špecifikami pri jej pestovaní, na jeseň a následne celú zimu až do skorej jari sa môžete tešiť z produktov z domácej kapusty.
Treba ju predpestovať
Kapustu si predpestujeme na jar v skleníku alebo výsevom v marci alebo v apríli do hriadok. V priebehu mája vyberieme najlepšie sadenice a presadíme ich do najmenej litrových kvetináčov s výživným kompostom.
Sadenice potom nejaký čas strávia v polotieni, ideálne blízko záhonov, na ktoré ich vysadíme, keď podrastú a zmohutnejú. Je nutné pre ne mať od jesene na záhonoch predpripravenú pôdu, nehnojíme však rozhodne čerstvým hnojom.
Kvalita pred kvantitou
Pri akejkoľvek zelenine je nám vždy ľúto zaostalé sadeničky zahodiť, ale úspešnosť tých slabých býva naozaj nízka, priťahujú choroby aj slimáky a navyše zaberajú miesto, ktoré by mohlo slúžiť inej, zdravej plodine. Je to potom plytvanie energiou aj časom, ktorý môžeme venovať iným veciam. V prírode sa tiež uchytia len zdravé a životaschopné semienka a je to tak správne, tým sa udržiava zdravá, silná a pružne reagujúca populácia. Uprednostňujeme teda kvalitu pred kvantitou.
Slimákom sa tiež páči
Hlávkové kapusty sú krásne rastliny, ktoré majú rôzne tvary a farby a neodolateľne priťahujú slimáky. Úspech pestovania je dobré podporiť ochranou, napríklad medenými alebo plechovými zábranami. Vďaka dostatočnej vlhkosti, úrodnej pôde bohatej na dusík a včasnému mulčovaniu drevenou štiepkou má kapusta ideálne podmienky na rast. Nerobievame si žiadny záhon, u nás sa väčšinou kapusta pestuje rozosiata pomedzi záhony a medzi ďalšie plodiny. Vzhľadom k dlhému času, ktorý kapusta na záhone strávi, máme vonkajšie listy trochu obhryzené od slimákov, ale na samotnú hlávku to nemá vplyv.
Vhodní a nevhodní susedia
Ak sa však rastlinke príliš nedarí alebo je zo slabej sadenice, slimáky napadnú aj hlávku. Veľakrát sa však už osvedčilo, že zdravé rastliny vo vhodnom zdravom prostredí sa proste presadia a škodcov odpudzujú samy. Ako vhodní susedia sú odporúčaní zeler, pór, mangold, kapucínka. Aj bylinky na okraji záhonu vraj zlepšujú chuť samotnej kapusty – rumanček, koriander alebo rasca. Ďatelina zase chráni kapustu pred škodcami. Najlepšie však je, ak si to, čo najlepšie funguje vo vašej záhrade a vo vašej pôde a podmienkach, overíte sami. Nevhodní susedia sú klasická poľná horčica a repka – tieto nesmieme nikdy používať ako zelené hnojivo na záhony, kde pestujeme kapustu. To platí aj pre ostatné hlúboviny, ktoré si chceme vypestovať.
Ázijské druhy
- Pekinská
Vysieva sa až v lete, má rada teplo a stálejšie, nekolísavé teploty. Tiež ju predpestujeme a na záhon sadíme už pekne vyvinuté a zakorenené rastlinky. Ak je teplá jeseň (keď nemrzne), vydrží nám takmer do novembra. V októbri je však dobré prikryť ich netkanou textíliou. Môžeme si vytvoriť aj špeciálne ochranné tunely z pozinkovaného pletiva a pokryť ich textíliou, ktorú na okrajoch zaťažíme. Použiť sa dá aj králičie pletivo, ale to býva mäkšie a môže sa bez výstuhy prepadnúť. Takýto tunel potom pomôže udržať mikroklímu a zároveň rastliny chráni pred prílišným premokrením, ktoré by mohlo viesť k plesniam.
- Čínska
Často sa nám pletie s pekinskou a je to ďalšia forma ázijskej zeleniny s malými, podlhovastými hlavičkami a výraznými okrúhlymi listami. Bližšie než ku kapuste má skôr k ázijským listovým horčiciam, najmä chuťovo. K vývoju má rada teplo, vysievame ju od júna do augusta, väčšinou stačia kratšie riadky na rôznych záhonoch a postupné výsevy. V podstate s ňou zaobchádzame ako s reďkovkami, ale nechávame medzi rastlinami viac miesta. Je jednoduchá na pestovanie, jednoduchšia než pekinská kapusta, ktorá býva viac „rozmaznaná“ a rastie dlhšie. Na jeseň nám vydrží na záhone do prvých veľkých mrazov. Pri príliš suchom počasí ide rýchlo do kvetu, tiež podobne ako reďkovky. Tie koniec-koncov pripomína aj chuťovo, kúpite ich pod názvom Pak Choi alebo Bok Choi. Má rôzne odtiene zelenej, niektoré formy majú aj veľmi biele stonky, niektoré zase veľmi dekoratívnu ružovitú podobu.