VYLIEZŤ Z ULITY SA MÔŽE JAVIŤ AKO NEMOŽNÉ, keď poznáte len jej vnútorné steny. Lenže úzkosť nie je choroba, je to prirodzený a často prospešný pocit, ktorý len občas necháme prerásť – to však nie je nezvratný proces. Všetci poznáme príklady dievčat, ktoré roky trpeli neprekonateľnou úzkosťou z riadenia auta, lyžovania, rozprávania na verejnosti atď. A potom prišla situácia (typicky nová práca alebo nový vzťah), ktorá ich donútila opustiť komfortnú zónu. Zrazu sú z nich skvelé vodičky, hviezdy spoločnosti a vášnivé lyžiarky. Vlastne podstúpili neformálne expozičnú terapiu. Kontrolované vystavenie sa tomu, čoho sa obávate, je jedným z uznávaných druhov terapie úzkosti.
„Niekedy si človek neuvedomí, že má sám voči sebe predsudky. Ja som trpela úzkosťou z komunikácie s cudzími ľuďmi,“ opisuje moja bývalá kolegyňa Jitka. „Potom som spoznala Pavla a ten sa so mnou nehral. Povedal, že je to kravina, a začal ma nekompromisne ťahať na rôzne akcie. Bola som zamilovaná, a tak mi neostalo nič iné než sa prispôsobiť. Zrazu som zistila, že to vlastne celkom zvládam. Niekedy mám podozrenie, že strach z ľudí bol len pohodlná ulita, ktorú som v puberte prijala za svoju. V každom prípade je mi teraz oveľa lepšie na svete, a hoci som sa s Pavlom nakoniec rozišla, budem mu za toto vždy vďačná. Známym odporúčam, nech svojej úzkosti čelia akčne, rozhodne sa to oplatí.“
