Sárina mama Lucia (34) si na nej jedného dňa všimla, že má jedno plece nižšie ako druhé. „Rozdiel medzi plecami bol viditeľný, až som sa zľakla a rozhodla sa s dcérou navštíviť ortopéda, aj napriek tomu, že sa nesťažovala na žiadne bolesti,“ začína svoj príbeh sympatická Lucka. Najskôr bola vyšetrená v Dolnom Kubíne, odtiaľ ju poslali do Fakultnej nemocnice v Žiline, kde pôsobia vychýrení ortopédi. Tam dievčatko dostalo korzet, ktorý muselo nosiť 23 hodín denne. „Najskôr som sa zaň hanbila a bol nepohodlný, nosila som ho však poctivo, chcela som sa vyliečiť,“ rozpráva dnes už dvanásťročná slečna. No niekedy, nech sa snažíte akokoľvek, príroda to aj tak zariadi po svojom. Dievča začalo rýchlo rásť a chrbtica sa namiesto narovnávania začala kriviť ešte viac. Nestačili rehabilitácie ani kúpele. Jedného dňa lekári rozhodli, že v Sárinom prípade je nutná operácia.
Pre rodičov to bol šok aj strach z nepoznaného, no pri pohľade na svoje dievčatko vedeli, že je to nevyhnutné. A tak nastúpili na hospitalizáciu, kde sa dozvedeli podrobnosti o unikátnej operácii, pre ktorú sa v Žiline rozhodli. Sára mala byť totiž operovaná najmodernejšou metódou ako prvé dieťa strednej a východnej Európy.
A čo je na tejto operácii také zaujímavé? „U detí pod 14 rokov, u ktorých je potrebné operáciou zastaviť zhoršovanie deformity chrbtice, sa využíva systém, ktorý ešte dovoľuje rast operovaného úseku chrbtice. Tieto deti totiž ešte rastú. V takýchto prípadoch využívame dynamické fixátory. Doteraz sa najviac využíval systém rastúcich tyčí, ktorý sa uznával ako najmodernejší. Systém má však svoje nevýhody. Napríklad konce tyčí zarastajú do kostných a väzivových hmôt, čím sa ich rast zastaví a fixátor neplní svoju úlohu. Vtedy je potrebné konce tyčí operačne uvoľniť, ale aj tak sa ďalšiemu zarastaniu často nezabráni. Najmodernejší systém, ktorý sme použili u Sáry, je výnimočný preto, že pri ňom odpadá riziko zarastenia konca tyčí. Tie sú totiž upevnené na chrbtici pevne. V tyčiach je umiestnené magnetické distrakčné zariadenie. Systém sa predlžuje magnetom priloženým na chrbát cez kožu pacientky. Keďže je distrakčné zariadenie umiestnené vnútri tyče, nemôže byť ovplyvnené kostnými zrastami ako pri rastúcich tyčiach. Predlžovanie tyčí je ambulantný výkon, teda nie je potrebná hospitalizácia. Predĺženie sa kontroluje ultrazvukom, dieťa teda nemusí byť opakovane ožarované röntgenom. Z pohľadu dieťaťa odpadá strach z hospitalizácie a pobytov v nemocnici, pri distrakcii dieťa nepociťuje žiadnu bolesť a z ambulantného výkonu odchádza po vlastných nohách, bez akýchkoľvek obmedzení,“ vysvetľuje primár detskej ortopédie v Žiline. Jednoducho povedané, Sára má v chrbtici voperovanú tyč, ktorá tak ako ona rastie, každé tri mesiace sa naťahuje pomocou magnetov.
Keď lekári uznajú za vhodné, o rok či dva čaká Sáru ešte jeden zákrok, pri ktorom jej chrbticu už navždy zafixujú titánovými tyčami. A ako sa dievčatku takto žije? „Tyč vôbec necítim, akurát sa nemôžem plnohodnotne prehýbať alebo napríklad športovať, ale bolesti nemám žiadne. Po operácii som začala hneď aj chodiť. Denne cvičím špeciálne cviky na chrbát, po operácii som absolvovala aj liečenie v Kováčovej, ktoré mi veľmi pomohlo. Som veľmi vďačná mojej škole a pani učiteľke, že ma chodila domov doučovať, a tak som v podstate nič nezameškala,“ hovorí dievčatko, ktorej snom je stať sa kozmetičkou.
Výsledky operácie sú viditeľné už teraz, Sára je krásne vystretá a plecia má v rovine. „Všetkým mamičkám by som chcela odkázať, aby si poriadne všímali svoje deti, ich držanie tela a podobne. Keď sa vám čokoľvek nezdá, radšej choďte, aj keď zbytočne, k pediatrovi. A keď sa vám už stane niečo podobné ako nám, skúste dôverovať lekárom aj moderným technológiám. V našom prípade všetko dobre dopadlo a navyše nás to ani nič nestálo, pretože všetky náklady financovala Všeobecná zdravotná poisťovňa,“ dodáva Lucia.