Aký je súčasný stav na Slovensku, čo sa závislostí týka? Mám pocit, že drog ako heroín či pervitín je menej, ale možno je to preto, že už som staršia a od tejto spoločnosti izolovaná. Keď som mala 18, vedela som a aj videla, že narkomanov je veľa, je to stále tak aj dnes?
Tak ako sa pýtate, subjektívnych pohľadov na súčasný stav je veľa. Všetko vlastne začína rozvojom správneho sebavedomia a pohľadu na závislosti. Napríklad čas ešte len ukáže akú zásluhu na rôzne typy závislosti bude mať rokmi napríklad internet. Toto sú však otázky pre rozbor odborníkov pretože prichádza k rôznym náhradným mechanizmom a to je prostredníctvom masmédií zatiaľ neovplyvniteľné. Dynamika rozvoja závislostí závisí od mnohých faktorov. Ťažko si predstaviť že by v 10 či 18 storočí bol niekto závislí od internetu. Ale celkom správne súdite, že odstupom od rizikových ľudí komunikujúcich s psychoaktívnymi látkami klesá aj subjektívna orientácia. Ak mám uviesť aj konkrétne preferencie, tak marihuana naďalej ostáva najčastejšie užívanou nelegálnou drogou nie len u nás, ale v celej Európe a naďalej pretrváva v súčasnej dobe užívanie nelegálnych stimulantov – amfetamín, metamfetamín. Monitorovacie zdroje naznačujú stabilizáciu alebo len mierny nárast užívania MDMA (extáza, pozn.red.).
S akou závislosťou sa najčastejšie u vás v sanatóriu stretávate?
Nie je to inak ani v našom sanatóriu. Vo významnej miere k nám prichádzajú na poradenstvo alebo liečbu aj ľudia závislí od alkoholu, ako aj ich rodinní príslušníci, čo považujeme za významné, nakoľko práve ich spolupráca na ceste k uzdraveniu je pre závislého človeka viac než významná, dá sa povedať že život zachraňujúca. Rovnako sa objavujú aj prípady ľudí závislých od internetu, mobilu, ortorexie (zdravej výživy poz.red.), porna, ako aj gembleri, teda ľudia závislí od patologického hrania. Netreba sa obávať takejto návštevy, to platí najmä pre rodinných príslušníkov, ktorí sa trápia so správaním závislého člena rodiny, v mnohom môže odhaliť a napomôcť k motivácii do liečby.
Je rozdiel medzi závislými ženami a mužmi? K akým závislostiam skôr inklinujú ženy? Predpokladám, že sú to tabletky a alkohol.
Vaša otázka je veľmi všeobecná, pretože rozdiel je v pohlavnom odlíšení a v iných hodnotách mentálnych emočných máp a somatopsychickej výbavy často ešte navyše súvisiace s rozdielnymi hormónmi ako má napríklad muž. Toto všetko má odlišný vplyv na postoj k psychoaktívnym látkam a samozrejme aj na klinické prejavy choroby zo závislosti. Jednoducho v číslach - ženy na celom svete pomaly dobiehajú mužov a dokonca sú štáty kde už ani rozdiely v počtoch neporovnávajú. Ženy k tabletkám inklinujú najmä v období prechodu. Ale aj tam dnes začína dominovať alkohol.
Poďme teda k alkoholu. V jednom rozhovore s vami som čítala, že liečite zo závislosti od alkoholu už aj 20 ročné dievčatá. Ako je to možné? Závislosť sa vyvinie tak rýchlo? Pretože veľa žien popíja vínko povedzme aj každý večer a alkoholičkami v pravom význame nie sú. Ako to, že u niekoho sa to prehupne, že je z neho ťažký alkoholik a niekto si môže popíjať celý život?
Žiaľ dnes sa stretávame so závislosťou už v oveľa mladšom veku ako je dvadsať rokov. Nie je zriedkavé že sa v ambulancii resocializačnej poradne objaví aj rodič s otázkami ako postupovať pri probléme s nadužívaním alkoholu u svojho dieťaťa, či dcéry. Úlohu tu hrá predovšetkým osobnosť, výchova v súčinnosti s prostredím v rodine a výber psychoaktívnej látky. Samozrejme, že svoju rolu zohrávajú aj informácie a výber partie rovesníkov. Komunikácia s alkoholom začína postupným oboznamovaním sa s jeho účinkami, neskôr kto pije pravidelne už alkohol vedome alebo nevedome zneužíva na získavanie istého pocitu uvoľnenia a opojenia, čo už považujeme za zneužívanie alkoholu. Chorobou sa stáva ak príde k poruchám prevodu neurotransmiterov v mozgu, teda k chybe chemických reakcií a človek prestáva mať nad pitím kontrolu, teda nevie ho vôľou ovládať. Skrátka, napiť sa potrebuje. Najhoršie je, že na všetky pocity má človek usporiadaný systém identifikácie prežívania, ale na systém poruchy prevodov tento systém nemá a stáva sa život ohrozujúci.
Nedávno som sa stretla s pojmom „funkčný alkoholizmus“, teda niečo také, že každý večer si dám dva tri poháriky vína a hotovo, človek takto „funguje“ celé roky. Je aj toto forma alkoholizmu, ktorá by sa mala riešiť?Je to vážny problém?
Tento výraz veľmi radi používajú pravidelní pijani na ospravedlnenie niečoho o čom nie sú celkom istí, či je to v poriadku. Ja som sa stretla dokonca už aj s výrazom „zdravý alkoholizmus“. Pravidelné pitie je pomerne známe najmä večer, ale nie je zriedkavá ani pravidelná konzumácia alkoholu u niektorých ľudí najmä po jedle. Známe sú tiež výrazy anglického pôvodu „ranné whisky“ alebo skratka nemeckého „schlaftrunk“. U takýchto pijanov ide o budovanie stereotypu prežívania žiadostivosti na základe kódovania emočného zážitku. Hodnotila by som to skoro za zlozvyk podporovaný vôľovým konaním. Ak prichádza k zvyšovaniu dávky, už to potom zaváňa vážnym rizikom. Mal by to byť signál k porozmýšľaniu, čo ďalej. Možno aj s odborníkom.
Ak žena týmto spôsobom popíja a každý večer si dá dva tri poháre vína a rozhodne sa s tým prestať, môže prvé dni pociťovať nejaké stavy, úzkosti? Je možné to prekonať sama doma, alebo aj v takomto prípade je lepšie vyhľadať pomoc?
U človeka akýkoľvek stereotyp dotýkajúci sa vážnym spôsobom prežívania spôsobuje rôzne reakcie organizmu a najmä psychiky. Silnejšie osobnosti to vedia prekonať doma, niektoré ženy potrebujú pomoc. Veľmi často prichádzajú ženy s podobnými otáznikmi na poradenstvo. Stretávame sa aj s takými ženami, ktoré si dávajú večer tak jedno-dve deci vína pravidelne „na zdravie“, niektoré zas „na spanie“ a potom si kladú otázku: je to rizikové, nemala by som s tým prestať? Vždy to berieme vážne a oceňujeme to. Vo všeobecnosti platí, že ak už sa začnem zaoberať tým, či to s alkoholom náhodou nepreháňam, ide o problém.
Od akých tabletiek bývajú ženy najčastejšie závislé?
Od upokojujúcich liekov a liekov proti bolesti. Tu treba pripomenúť, že tieto lieky sú k dispozícii bez lekárskeho predpisu aby vedeli človeku aktuálne pomôcť, alebo vypomôcť do času pokiaľ odborník nespresní dôvody ťažkostí. Rizikom sa stáva samoordinácia na základe skúseností, že ten alebo onen liek mi pomôže. Nemusí to tak byť. Mnohým pomôže do závislosti! A keď si uvedomíme, že na trhu v súčasnosti monitorujeme 23 nových benzodiazepínov (skupina liekov na upokojenie, pozn. red.), tak ponuka je naozaj veľká.
Moja známa dlhodobo užíva večer pred spaním jednu tabletku na upokojenie. Viac vraj nikdy nie. Chcela by s tým prestať, no večer pociťuje nervozitu a nevie zaspať. Je veľa takýchto žien? Je aj toto problém, aj keď množstvo toho lieku nie je asi príliš veľké?
Každé vyjadrenie smerom k vašej známej by bolo zo strany odborníka nezodpovedné. Každý problém treba mať správne diagnostikovaný, alebo v psychoterapii odhalený a potom nie radiť, ale ordinovať, alebo vo vzájomnej interakcii poskytovať podporu v novom rozhodnutí. Treba si tiež uvedomiť, že aj akákoľvek závislosť ktorá usmrtí človeka začína malými dávkami. Vaša známa už pri prvom nevydarenom pokuse prestať mala vyhľadať pomoc.
Ako rýchlo sa dokáže lieková závislosť vyvinúť a ako dlho trvá, kým sa jej človek zbaví? Ako sa táto závislosť prejavuje?
Máme skúsenosť, že závislosť na analgetiká (lieky proti bolesti, pozn.red.) sa dokázala u niekoľkých pacientiek vytvoriť behom pravidelného užívania za dva týždne. Potom nasledovala „účelová ochrana“ pred bolesťou hlavy, akože preventívne užívanie teda zlozvyk a prechod do závislosti. Príznakov je celé množstvo: rozladenie, úzkosť, chudnutie, nespavosť, panické reakcie, nihilizmus, agresivita, autoagresivita, samovražedné predstavy a samozrejme ich bohaté kombinácie. Nie sú zriedkavé aj rozhodnutia vziať si život. Závislosť vždy trvá do chvíle, kedy sa človek rozhodne s ňou skončiť. Nádej je iba jedna: definitívne so závislosťou skončiť A tu sa nádej premení na skutočnosť. Každému kto naozaj chce, vieme pomôcť. Inak sme bezmocní.
Ako sa lieči lieková závislosť? Sú nevyhnutné antidepresíva?
Toto sa vždy opýtujú klienti, aby si potvrdili vlastné rozhodnutie niečo so sebou urobiť. Otázka má skrytý účel v tom, že kto ju kladie očakáva v liečení nejaké emočné provízie. Liečenie nie je o províziách za abstinenciu, ale o práci na sebe podľa ordinácie odborníka a ďalej v aktívnej a pravidelnej psychoterapii. A nie je to vždy ľahké! A aké lieky použiť počas liečenia určuje hladina poškodenia organizmu a psychiky. Sú prípady, kedy veľmi pomôže nechať pacientke „odžiť“ si depresiu, pretože ak bola vyvolaná absenciou drogy, pomáha to k jej negácii. V tomto ohľade je veľmi dôležitá dôvera v uzdravenie, v psychoterapiu. Vtedy nie je vôbec vhodné diskutovať. Každý deň prináša nové poznatky a často aj nové rozhodnutia, aj u odborníka.
Musí byť asi veľmi komplikované a stresujúce tie lieky zohnať. Obchádzať lekárov, lekárne...život človeka sa pravdepodobne zmení na jeden veľký kolotoč zháňania liekov. Je to jeden z momentov, kedy si človek uvedomí, že je zle?
Cesty pre získanie akejkoľvek psychoaktívnej látky existujú, nie je žiaden problém sa k nej dostať. Postupne so závislosťou narastajú aj kontakty na jej získanie až do tej miery, že človek ani s inými ľuďmi, ktorí sú čistí, nekomunikuje. A tak signály na zmenu, alebo aj spätnú väzbu z blížiaceho sa ohrozenia nemá kto ponúkať. Signály najčastejšie ponúka iba najbližšie okolie, rodina.
Býva častá kombinácia závislosti alkohol – lieky?
Kombinácií na zvýšenie hladiny kvality prežívania je nespočetné množstvo. Každý kto chce, si ju vytvorí sám. Najčastejšie býva motívom takéhoto hľadania spojenie s trápením pri nespavosti, ktorá sa ako zrkadlo odráža od toho, ako aktívne sme cez deň žili. Pre mladých ľudí, žiaľ, dnes kombinácia: alkohol a marihuana, alebo aj energetické nápoje či káva bývajú normou.
Komu stačí ambulantná liečba a kto potrebuje ústavnú?
Pacient, ktorý dokáže dodržiavať ordináciu od povinnej návštevy ambulancie do nasledujúcej väčšinou nepotrebuje ústavné liečenie. Akonáhle to nedokáže tak je vhodné ústavné liečenie. Ak pacient je v akútnej intoxikácii či v rozvinutom abstinenčnom syndróme alebo dokonca s psychotickými príznakmi je absolútne potrebné ústavné liečenie. Ak v súvislosti s nejakou psychoaktívnou látkou prichádza k porušovaniu zákona je veľmi často indikovaná ochranná ambulantná alebo ústavná liečba.
Dnešná doba je ťažká, ženy majú toho na pleciach veľa – domácnosť, deti, super vyzerať, ísť cvičiť, navariť niečo veľmi zdravé a splácať polovicu hypotéky. Je toho veľa aj na koňa, pretože nemôžme byť len ženami. Myslíte si, že aj toto prispieva k tomu, že ženy začnú siahať po nejakých uvoľňovačoch napätia – alkohole a liekoch?
Až človeka zamrazí nad otázkou. Naozaj mnoho vecí čaká každú ženu najmä keď sa jej narodia deti. Ale napriek tomu, že to majú na bedrách všetky, nie všetky siahajú po psychoaktívnych látkach. Najdôležitejšie pre šťastný život je aby odmena za výkon z pohľadu ženy mala vysokú hodnotu gratifikácie a satisfakcie. Žena jednoducho musí cítiť uznanie. Ak do tohto prežívania zadelí dáma ešte aj relaxáciu a primerané sebahodnotenie, tak určite nepotrebuje k životu žiadne falošné stimulácie. Sú chvíle krízy, kedy aj v takýchto situáciách je dobré navštíviť odborníka skôr, ako hľadať náhradné riešenia.
Aký typ povahy ženy ma skôr sklon k tomu, aby sa stala závislou na niečom?
Odborníci hľadali dlho typológiu v tomto zmysle. Ale nepodarilo sa. Niektoré ženy pijú alebo užívajú rôzne lieky z radosti, sexuálnej pohody, ale rovnako aj zo smútku, depresie či nespokojnosti a obe nakoniec oba typy sa stretnúť v jednej ambulancii.
Sú nejaké príznaky, podľa ktorých môžem rozpoznať, že nejaká kamarátka, kolegyňa má problém s alkoholom alebo s liekmi?
V prvom rade ide o záujem okolia spozornieť a prejaviť záujem o kamarátku či kolegyňu. Sú prostredia, kde niekto užíva psychoaktívne látky a nikto si to nevšíma aj roky. Takže na prvom mieste je mať záujem o druhého. Ak je primeraný, tak si človek všimne poľavovanie v činnostiach aktivity, u alkoholu aj zápach dychu, u psychoaktívnych látok aj prehnaný zápach šatstva, z dôvodov potlačenia hygienických návykov, kolísanie nálad, poruchy reči, zmeny v myslení a nakoniec aj absencie regresom záujmovej sféry. Ostatné ako tackanie, zaspávanie, vulgarizmy a agresivita a podobne, to sú už hrubé príznaky, ktoré si „všimne aj nevšímavý“. Ak mám globalizovať cestu „prvej pomoci“ vo forme podanej ruky kamaráta, kolegu, alebo aj rodiča či partnera voči užívateľovi, tak už pri prvom príznaku odchýlky „od normy“ radím, aby si takýto človek svoje pocity nenechával pre seba, a aby v prípade laxného postoja užívateľa vyhľadal pomoc odborníka. Mnohým smutným koncom sa tak môže predísť.
Ste psychologička a riaditeľka sociorehabilitačnej starostlivosti v sanatóriu na liečbu závislostí. Ako ste sa k svojej práci dostali?
Svoj vzor som mala priamo doma, aj keď som si to spočiatku neuvedomovala. Ba naopak, mala som túžbu ísť svojou cestou. Osudným bolo jedno stretnutie na skupine, kde som do diania vstúpila len preto, že sa otec (psychiater Ivan Novotný pozn.red.) musel na chvíľku vzdialiť. Na konci mi veľmi priamo, otcovsky, povedal, že budem hlúpa, keď túto prácu nebudem robiť. Mala som tam dosť "odsedené", odmalička som chodila na otcove skupinové terapie, ako aj na známu Muránsku lúku, kde sa stretávalo aj vyše 200 ľudí závislých najmä od alkoholu. V istom okamihu svojho života som sa rozhodla a nastúpila novú cestu - od vzdelania až po Sanatórium AT, v ktorom dodnes pracujem. Pre mňa človek závislý je človek nesmierne citlivý, vnímavý, ale aj ubolený a osamotený. A prejsť s takým človekom kus života je obohacujúce aj pre mňa. Aj keď to je niekedy ťažké a boľavé pre nás oboch.
Kto je PhDr. Jana Žemličková PhD. ?
Psychoterapeutka zo známeho petržalského Sanatória AT už roky pomáha ľuďom závislým na drogách, liekoch a alkohole a aj ich rodinám. Je dcérou významného psychiatra Ivana Novotného. Žije v Bratislave.