Prečo považujeme opálenú pokožku za zdravú, keď ešte pred sto rokmi bola znakom práce na poli?dreamstime
StoryEditor

Kto rozhodol, čo je krásne?: Opálená pokožka, plné pery a štíhlosť. Kedysi bolo všetko inak

16.08.2026, 19:57
Zdravie a krása

Prečo považujeme opálenú pokožku za zdravú, keď ešte pred sto rokmi bola znakom práce na poli? Prečo si dnes ženy nechávajú zväčšovať pery, zatiaľ čo v iných obdobiach dejín boli ideálom malé ústa? Prečo raz obdivujeme plné boky a inokedy extrémnu štíhlosť? A prečo sa zakaždým tvárime, že práve ten súčasný ideál je jediný správny?

Krása ako znak prežitia

Ešte dávno predtým, ako vznikli módne časopisy, plastické operácie či kozmetické salóny, ľudia podvedome vyhľadávali znaky zdravia. Lesklé vlasy, čistá pokožka, rovné zuby alebo mladistvý vzhľad boli signálom, že človek je zdravý a má dobré predpoklady na život. Evolúcia nás naučila všímať si určité črty, pretože zvyšovali šancu na prežitie rodu. To však bola len časť príbehu. Hneď ako vznikli prvé civilizácie, začala sa krása meniť na spoločenský symbol. Už nešlo len o zdravie. Išlo o moc, peniaze, postavenie a príslušnosť k vyššej vrstve.

Egypt: keď sa líčili aj muži

Ak by sme dnes navštívili staroveký Egypt, možno by nás prekvapilo, že kozmetika nebola výsadou žien. Líčili sa aj muži. Používali očné linky z čierneho minerálu galenitu, natierali si pokožku voňavými olejmi, parfumovali sa a nosili dokonale upravené parochne. Dnes si čierne linky spájame s módou, no Egypťania mali aj praktický dôvod. Zmes minerálov chránila oči pred ostrým slnkom, prachom a pravdepodobne znižovala aj riziko niektorých očných infekcií. Čistota tela bola prejavom kultúrnosti. Bohatí ľudia sa kúpali niekoľkokrát denne, používali peelingy zo soli, mastí a ílu, depilovali si telo a vyrábali jedny z prvých parfumov na svete. Krása bola súčasťou každodenného života, nie luxusom. Zaujímavé je, že už pred viac ako tromi tisíckami rokov existovali kozmetické recepty na vrásky, pigmentové škvrny či rednúce vlasy. Túžba zastaviť čas teda vôbec nie je moderným vynálezom.

Gréci vytvorili filozofiu krásy

Verili, že všetko krásne musí byť harmonické. Matematici skúmali proporcie tela, sochári vytvárali postavy s takmer dokonalou symetriou a filozofi tvrdili, že fyzická krása odráža vnútorný poriadok človeka. Grécke ženy si zosvetľovali pleť, pretože biela pokožka znamenala, že nemusia pracovať na poli. Opálenie bolo znakom nižšieho spoločenského postavenia. Je zvláštne, ako sa tento ideál o dve tisícročia úplne obrátil.

Rím: keď sa krása stala módou

Rimania prevzali grécke predstavy, no pridali im okázalosť. Objavili sa prvé kozmetické "trendy". Vlasy sa farbili, natáčali, zapletali do zložitých účesov a bohaté ženy vlastnili desiatky flakónov s voňavkami a masťami. Móda sa menila podľa cisárovnej. Keď si niektorá z nich ostrihala vlasy alebo začala nosiť nový účes, ženy po celej ríši ju okamžite napodobňovali. Už vtedy fungoval fenomén, ktorý dnes poznáme ako influencer marketing.

Stredovek: čím menej, tým lepšie

Po páde Rímskej ríše sa pohľad na krásu radikálne zmenil. Európu ovládla cirkev a telesná príťažlivosť začala byť vnímaná podozrievavo. Dôraz sa kládol na skromnosť, cudnosť a duchovný život. To však neznamená, že ženy prestali riešiť svoj vzhľad. Len to robili nenápadnejšie. Najväčším ideálom bola porcelánovo biela pleť. Znamenala, že žena patrí k vyššej vrstve a nemusí pracovať na slnku. Aby ju dosiahli, používali rôzne bieliace zmesi, ktoré často obsahovali olovo alebo iné toxické látky. Nikto ešte netušil, že si nimi pomaly ničia zdravie. Ešte zvláštnejší bol kult vysokého čela. Ženy si vytrhávali vlasy pri vlasovej línii a niekedy dokonca aj obočie, aby čelo pôsobilo vyššie. Vtedajšia spoločnosť totiž verila, že vysoké čelo symbolizuje inteligenciu, urodzenosť a čistotu.

Renesancia: keď sa ženy prestali báť kriviek

Potom prišla renesancia a s ňou úplne nový pohľad na ženské telo. Na obrazoch veľkých maliarov vidíme ženy, ktoré by dnešné sociálne siete možno označili za "nedokonalé". Majú mäkké bruchá, plnšie boky, silnejšie stehná a guľaté ramená. Ich telá však symbolizovali zdravie, plodnosť a blahobyt. V časoch, keď hlad nebol ničím výnimočným, znamenalo plnšie telo dostatok jedla. Chudosť bola často spojená s chorobou alebo chudobou. To, čo dnes mnohé ženy skrývajú pod voľným oblečením, bolo kedysi dôkazom, že sa im darí.

Baroko: Keď krása bolela

Ak si myslíte, že dnešné estetické zákroky sú dôkazom toho, že ženy sú ochotné pre krásu veľa obetovať, história vás rýchlo vyvedie z omylu. V období baroka a rokoka sa krása stala divadlom. Čím vyššie postavenie človek mal, tým extravagantnejšie vyzeral. Tváre pokrývali hrubé vrstvy bieleho púdru, líca sa farbili výraznou červeňou a na tvár sa lepili malé čierne znamienka z hodvábu či zamatu. Neboli len ozdobou. Každé malo svoj význam. Umiestnenie pri ústach vraj naznačovalo koketnosť, pri oku vášeň, na líci spoločenskú eleganciu. Mnohí však netušili, že za krásu platia vlastným zdravím. Biele púdre často obsahovali olovo, ktoré sa postupne vstrebávalo do tela. Poškodzovalo pokožku, nervový systém aj vnútorné orgány. Čím viac si ženy ničili pleť, tým viac púdru potrebovali, aby poškodenie zakryli. Začarovaný kruh, ktorý veľmi pripomína dnešnú honbu za dokonalosťou. Parochne dosahovali neuveriteľné rozmery. Boli zdobené stuhami, kvetmi, perím, dokonca aj modelmi lodí. Ich údržba bola náročná a nie vždy hygienická. Napriek tomu boli symbolom prestíže. Krása opäť nebola len o vzhľade. Bola vyjadrením spoločenského postavenia.

Viktoriánska éra: Ideál, ktorý zvieral dych

Devätnáste storočie prinieslo jeden z najextrémnejších módnych trendov všetkých čias – korzet.

Ženský pás mal byť taký úzky, aby pripomínal presýpacie hodiny. Mnohé ženy sa šnurovali natoľko, že mali problém normálne dýchať. Lekári opisovali deformované rebrá, stlačené vnútorné orgány aj časté omdlievanie. Napriek tomu boli korzety považované za nevyhnutnú súčasť slušnej ženy. Z dnešného pohľadu sa to zdá absurdné. No keď sa zamyslíme, nie je to až také vzdialené od moderných trendov. Dnes síce nenosíme korzety každý deň, ale podstupujeme zákroky, držíme extrémne diéty alebo sa trápime kvôli číslu na váhe. Len nástroje sa zmenili.

Potom prišla fotografia

Po prvý raz v dejinách sa ženy nemuseli porovnávať iba s obrazmi maliarov alebo so susedkami. Fotografia priniesla novú éru. Krása sa dala zachytiť, rozmnožiť a šíriť medzi tisíce ľudí. Keď sa neskôr objavili časopisy, prvé módne editoriály a reklamy, začali sa ideály krásy šíriť rýchlosťou, akú dovtedy svet nepoznal.

A potom prišiel Hollywood

Hollywood vytvoril prvé svetové idolyV prvej polovici 20. storočia sa prvýkrát stalo niečo výnimočné. Ženy v Európe, Amerike aj Austrálii začali obdivovať tie isté tváre.V päťdesiatych rokoch bola symbolom ženskosti Marilyn Monroe. Jej postava by dnes mnohí označili za plnoštíhlu, no vtedy predstavovala dokonalosť. Mala ženské krivky, jemnú tvár a pôsobila prirodzene.

O desať rokov neskôr prišla britská modelka Twiggy. Bola drobná, extrémne štíhla, s veľkými očami a krátkymi vlasmi. To, čo bolo ešte včera považované za ideál, zrazu prestalo platiť.

A tak to pokračovalo...

Sedemdesiate roky oslavovali prirodzenosť. Osemdesiate športové telo. Deväťdesiate priniesli trend, ktorý dnes odborníci označujú za jeden z najškodlivejších – takzvaný "heroin chic". Extrémna chudosť, unavený pohľad a vychudnutá postava sa stali módou. Na prelome tisícročí sa ženy snažili mať čo najplochejšie brucho. O desať rokov neskôr prišli veľké pery, výrazné obočie a oblý zadok. Dnes sa opäť vraciame k prirodzenejšiemu vzhľadu, hoci slovo prirodzený získalo celkom nový význam. Nezdá sa vám ani jedna éra tá, do ktorej by vaša predstava o kráse pasovala?

Elementy ženy: Juraj Ferko

menuLevel = 2, menuRoute = magazin/zdravie-a-krasa, menuAlias = zdravie-a-krasa, menuRouteLevel0 = magazin, homepage = false
16. august 2026 19:59