Keď je reč o domove, čo ti ako prvé napadne?
Detská izba v byte mojich rodičov. A potom domov, ktorý si tvorím sám. Čiže môj byt v Bratislave alebo chata na Orave.
Kedy si si vytvoril svoj prvý domov?
Keď som mal 25 rokov. Z môjho vtedajšieho platu zdravotníka mi vyšlo na hypotéku a mohol som si zaobstarať dom na Záhorí. Trošku som to nedomyslel, lebo bol starý a nakoniec ma jeho prerábka stála pomerne dosť. Navyše tiež nebola sranda mať domov, ktorý som neustále prerábal.
Keď si sa z neho sťahoval do bytu, mal si problém zvyknúť si na menší priestor?
Nie, vyrastal som v byte a kvôli psovi som si kúpil byt s predzáhradkou.
Ktoré veci domov neustále dokupuješ, nemáš ich dosť a nevieš sa ich ani zbaviť?
Sú to kvety. Navodzujú mi pocit domova, a to bez ohľadu na to, či sú interiérové alebo exteriérové.
Máš doma niečo, čo si si zobral ešte z detskej izby u rodičov?
Fotky, knihy a detské encyklopédie. Tie si zvyknem z času na čas prelistovať. Keď ma totiž volajú do rôznych televíznych relácií, kde je to nielen o zábave, ale i o vedomostiach, nechcem pohorieť na elementárnych veciach.
Zvykneš sa do niektorých programov vyslovene pripravovať?
To nie, ale obyčajne mám problém zaspať, tak v noci pozerám dokumenty. Pri nich sa veľa naučím. Trebárs, keď ma zavolali do Dobre vedieť, vedel som bizarnosti, či si v minulosti nechávali cárovné škrabkať nohy slúžkami, aby sa necítili samy, alebo ktorej rastliny sa človek nesmie dotýkať, lebo to spôsobuje intenzívnu bolesť.
Ani Inkognito nie je šou, kde by si si vopred pozrel, čomu všetkému sa ľudia dnes venujú, aby si vedel klásť dobré otázky?
Nie, ale keď ma prvýkrát zavolali, boli to stresy. Je tam totiž zabehnutá partia skvelých hercov, pred ktorými som mal rešpekt. Myslím si, že som zapadol, a cítim sa medzi nimi ako doma.