Ústrednou tému tvojho dokumentárneho debutu Mesiac v nás je menštruácia. Menopauza je takpovediac druhou stranou rovnakej mince. Ako ju vnímaš vzhľadom na to, že sa blížiš do veku, keď sa ťa táto téma bude týkať?
Ako 45-ročná sa na svoj vek vôbec necítim, mám pocit, že prechod je ešte ďaleko predo mnou. Citlivo však vnímam spôsob, akým sú prechod a menopauza v našej spoločnosti vykresľované, a nepáči sa mi predstava, že raz budem súčasťou tohto naratívu. Menopauza nesie určitú stigmu, podobne ako menštruácia. Z prirodzenej etapy ženského života sa robí choroba a niečo ponižujúce, čo v nás má vyvolávať pocity menejcennosti.
Naša spoločnosť nás programuje, že prechodu sa treba báť, pretože z nás urobí nepríťažlivé, nevýkonné, vysušené „neženy“. Napríklad v takom Japonsku skôr, než sa tam celkom vstrebala západná kultúra, údajne ženy nevykazovali príznaky prechodu. Ženy v menopauze neboli vnímané ako staré a nepotrebné dôchodkyne, ktoré už nemajú žiadne využitie v spoločnosti. Práve naopak, japonská spoločnosť si starobu a zrelosť vážila. Ženy v menopauze sa tešili veľkej úcte a chodilo sa za nimi po radu.
Akceptovať menopauzu ako prirodzenú súčasť života je možno problém preto, že ľudia odmietajú prijať, že nič nie je trvalé a nemenné. Žijeme tak, akoby sme boli nesmrteľní.
Ignorovať vlastnú cyklickosť nám spôsobuje ujmu na psychickom aj fyzickom zdraví. Nielen ženy, ale aj muži fungujú v cykloch. Celá planéta funguje v cykloch. Príliv – odliv, deň – noc, striedanie ročných období... Všetko okolo nás je cyklické. No naša spoločnosť je nastavená na výkon a presadzuje lineárne fungovanie. Znamená to, že sa od nás očakáva stále ten istý výkon, ekonomický rast, pohyb smerom hore.
Potom prebieha neustály boj medzi tým, o čo sa snažíme, a tým, čo je nám v skutočnosti prirodzené. A hlavne nezostarnúť! Ak chce z tohto systému nejaká žena vystúpiť, okolie ju má za čudáčku: Aha, aká je zanedbaná, má sivé vlasy a nosí dlhé sukne! Žije sa oveľa príjemnejšie, ak človek kašle na všetky návody, ako má žiť, ktoré v skutočnosti nemajú nič spoločné s našou prirodzenosťou a biologickou, genetickou či kultúrnou výbavou.
Vo svojom pripravovanom dokumente o nevere tvrdíš, že prirodzená nie je ani monogamia. Skončila sa už éra manželstiev našich rodičov, ktoré trvali 30, 40 a viac rokov?
Našou biologickou preferenciou nie je byť 40-50 rokov s jedným partnerom. Snažíme sa do tej schémy napasovať, no pre mnohých ľudí je to boj. Potom sa rozchádzajú, rozvádzajú, dochádza k nevere. V dnešných časoch je priemerná dĺžka manželstva na Slovensku 15 rokov a priemerná rozvodovosť sa pohybuje okolo 30 percent. Slováci sa rozvádzajú často a práve v zrelom veku ostáva veľa ľudí single. Majú 50, 60 rokov a pred sebou otázku: Čo teraz? Čaká ma ďalších 20, 30 rokov života?
Máš zoznamku, ktorá organizuje zoznamovacie večierky najmä pre ľudí v strednom veku. Je náročné v dnešných časoch si niekoho nájsť?
Z historického hľadiska časy neboli nikdy také komplikované a menej prajné, čo sa týka partnerských vzťahov, než teraz. Pri výbere vhodného partnera platili jasné spoločenské pravidlá, bolo jasne stanovené, dokedy sa treba vydať či oženiť, akú spoločenskú vrstvu a finančné pomery musí partner mať. Existovali profesionálne dohadzovačky či dohadzovači, prípadne manželstvá dohadovali rodiny. Dnes je výber partnera či partnerky len na nás, každý má inú životnú cestu a každý sa inokedy zobudí s myšlienkou, že by mal rád deti. Alebo ich vôbec mať nechce. Zladiť vzájomné potreby a očakávania je náročné.
Vďaka sociálnym sieťam môžeme nadobudnúť dojem, že príležitostí je veľa...
Je klamlivá ilúzia, že možností na zoznámenie je neúrekom. Kvantita rozhodne neodráža kvalitu. Náš okruh reálnych známych v skutočnosti býva veľmi oklieštený. Neexistujú vonkajšie znaky, podľa ktorých môžeme zistiť, či je človek nezadaný a prístupný, tak ako voľakedy. Ani obrúčku dnes mnohí nenosia. Navyše nevieme, či je vhodné druhú stranu osloviť a čo sa už môže považovať za obťažovanie, máme zábrany zblížiť sa na pracovisku... Je množstvo prekážok. Existujú síce online zoznamky s tisíckou profilov, no len pánboh vie, čo sa reálne skrýva za všetkými tými naaranžovanými a neraz vyretušovanými fotkami.