V nejednom vzťahu to začína škrípať už krátko po príchode detí, rozsype sa pri prvej kríze.
Je to paradox. Dávame sa dohromady preto, aby sme spolu mali deti. A často sú potom práve deti dôvodom, pre ktorý sa vzťah rozpadne. S ich príchodom sa totiž ukáže, kto z partnerov koľko reálne investuje do vzťahu, či je niekto z dvojice aktívny alebo sa len vezie.
Ak vzťah ustojí deti, ďalším dôvodom na rozchod býva, že muži prežívajú krízu stredného veku a pozerajú po mladšej, lebo ich vlastná žena prestáva byť pre nich atraktívna...
Pri tejto téme si len veľmi ťažko zachovávam chladnú hlavu. Zoznamujem ľudí už osem rokov a v istom momente som z hľadania partnerov na mieru vyhorela práve preto, že sa stretávam stále s rovnakým prístupom – muži nad 40 rokov chcú mladšie partnerky, rovesníčky odmietajú. Nehovorím, že sú takí všetci, no je ich znepokojivo dosť. Cez zoznamku Láska Tu randilo vyše 11-tisíc ľudí, čo je celkom slušná vzorka populácie. Chytrejší muži vedia, že nemôžu vysloviť nahlas, že o rovesníčku nemajú záujem.
Mne to však priznajú, lebo im robím dohadzovačku. Ak to nepovedia priamo, prídeme na to okľukou. Celá „kríza stredného veku“ je podľa mňa len veľmi pekne zaobalený fakt, že muži sa boja stretu so svojou smrteľnosťou a starnutím. Niektorí nie sú schopní prijať, že aj ONI dozrievajú a starnú. Ich rovesníčky im zrkadlia vlastné starnutie, a tak si hľadajú mladšie partnerky.
Rozumiem tomu, ak hľadajú mladšiu partnerku kvôli založeniu rodiny, pretože to predtým nestihli.
Áno, aj ja. No sú aj muži, ktorí deti už majú alebo ich ani nechcú, no napriek tomu sa zaujímajú o výrazne mladšiu partnerku. Ak medzi dvoma ľuďmi preskočí iskra – nech je medzi nimi akýkoľvek vekový rozdiel –, prečo nie? No ak niekto apriori nechce dať ani šancu zoznámeniu s osobou vo svojom veku, treba sa zamyslieť nad dôvodom.
Často znie: Lebo som muž a môžem. Poznám prípady zrelých neatraktívnych mužov, ktorí nepovažujú za rovnocenné svoje rovesníčky, ktoré sú na tom fyzicky, ekonomicky, spoločensky oveľa lepšie. Už len z princípu hľadajú o 5, 10, 15 rokov mladšiu, ktorej ani nemajú čo ponúknuť. Veľmi ma bolí takéto nerešpektovanie a nedocenenie žien.
A necítia sa pri mladšej žene mladšie, aktívnejšie, životaschopnejšie?
Pravda je taká, že najlepšie je mužom, ktorí majú vekovo podobné partnerky. Podľa štatistík najskôr zomierajú muži, ktorí sú buď sami, alebo majú výrazne mladšie partnerky. Je totiž namáhavé ustavične sa pretvarovať, že vládzu, mať v päťdesiatke dieťa s mladou ženou a v noci k nemu vstávať. Je náročné tváriť sa, že majú chuť ísť na diskotéku, keď tam už 20 rokov neboli a ani nevedia, ako sa hýbať.
A tak sa tam strápňujú na parkete, hoci by radšej spali o deviatej doma v posteli. Je to makačka a nie každý muž si vzťah s mladou partnerkou užíva. Zďaleka nie. Nemôžu však priznať mladej žene, že nevládzu. Ani nehovoriac o tom, že by mali podať v posteli nejaký výkon. A tak si často dajú viagru, aby svoju rolu aspoň ako-tak zvládli. A potom nevedia zaspať (smiech). Je to celá reťaz veľmi nepríjemných udalostí a následkov. Po tomto rozhovore očakávam výhražné e-maily a telefonáty, že som feministka (smiech).
A čo ženy po menopauze? Majú iné kritériá výberu partnera?
Staršie ženy si už veľmi uvážlivo rozmyslia, či si vezmú domov ďalšieho pána, ktorému budú prať ponožky a variť večere. Nezriedka radšej ostávajú samy alebo majú nezáväzné vzťahy, milencov, riešia si to po svojom. Podľa koeficientu šťastia sú single ženy v menopauze oveľa šťastnejšie než ich single mužskí rovesníci.
Keďže žena nebola naučená, že za ňu robí veci niekto iný, je samostatná, sebestačná a muža nepotrebuje v takej miere ako muž ženu. Nájde si niekoho, s kým uspokojí sexuálny apetít a trávi čas, ale nepotrebuje ho doma opatrovať, a je jej dobre.
Ako vnímajú zrelšie ženy samy seba počas zoznamovania? Veria si?
V globále sú na seba ženy viac sebakritické, ale len preto, že je voči nim kritické okolie. Kopírujú jeho rétoriku. Keď je o ne záujem zo strany mladších mužov, často im naskakujú výstražné kontrolky: „Prečo? Čo odo mňa chce? Určite som pre neho stará, má na mladšiu.
Čo na to povie rodina, známi?“ Rodina sa voči mladšiemu partnerovi zrelej ženy často stavia odmietavo, podozrievavo. Vznikajú plnohodnotné, krásne vzťahy s veľkým vekovým rozdielom, či už je to mladší muž a staršia žena, alebo naopak. Oveľa ťažšie však spoločnosť prijíma kombináciu staršia žena a mladší muž. Možný výsmech okolia ženy často brzdí v tom, aby dali nádejnému vzťahu šancu. Hovoria si: Čo si hlúpa, nevidíš, že on potrebuje mladšiu, krajšiu?
Je bežným dôvodom rozchodu v zrelšom veku to, že deti odrastú, dom je prázdny, konečne majú na seba čas a zistia, že si vlastne nemajú čo povedať?
Veľmi veľa párov sa rozchádza preto, že sa síce nemajú zle, ale chcú sa mať lepšie. A nielen v zrelom veku, kedykoľvek. V súčasnosti sa razí trend, že by sme mali mať úplne naplnený život i vzťah a byť stopercentne šťastní. Porovnávame svoje životy s ľuďmi na sociálnych sieťach, vidíme výseky ich šťastia a máme pocit, že s nami niečo nie je v poriadku. Keby sme však videli celý kontext ich životov, neraz by sme zaplakali a rozhodne s nimi nemenili.
Hovorí sa, že často opúšťame partnera, ktorý nám vyhovuje na 80 percent, kvôli niekomu, kto má práve chýbajúcich 20 percent. A potom sme vo vzťahu, kde síce máme tých 20 percent, ale nie 80 percent...
Áno, deje sa to často a je to škoda. Poznám istého pána po šesťdesiatke, ktorý bol dlhoročne šťastne ženatý. Jedného dňa ho cez Facebook kontaktovala jeho bývalá láska z gymnázia. Začala mu vypisovať, že pochopila, že on je mužom jej života. Pobláznený pán podal žiadosť o rozvod ešte skôr, než sa s ňou fyzicky stretol. Iba na základe signálov, že dotyčná po ňom túži. Jeho manželka sa zrútila, a keď sa pán potom konečne naživo stretol so svojou „láskou“, dostal od reality poriadnu facku. Na stretnutie totiž prišla zostarnutá, obézna, opotrebovaná žena, ktorá absolútne nevyzerala tak ako na svojich profilových fotografiách. Prišlo sa na to, že sa s ňou rozišiel muž, nemala kde bývať a potrebovala byt.
Lenže pán prepísal svoj byt na manželku, ktorá mu ho po rozvode vzala, a z neho sa stal muž bez domova. Bez ženy a so zištnou obéznou paňou na krku. Ani tá ho nakoniec nechcela, pretože si brúsila zuby len na jeho byt. Pán dnes priznáva, že mal šťastné manželstvo a starostlivú manželku. Ktovie, prečo stratil rozum, ani si neoveril, ako sa veci majú a čo naozaj cíti, a rozišiel sa so ženou, s ktorou zdieľal desiatky rokov života.
Akoby nám preskočilo, stratíme kritické myslenie. Máme pocit, že nám uchádza vlak a „tam inde“ nás ešte niečo čaká, ešte voľačo vzrušujúce zažijeme...
A nemohlo tomu pánovi predsa len vo vzťahu niečo chýbať, o čom možno roky netušil, a jeho bývalá platonická láska bola len akousi zápalkou?
Jasné, no komu po desiatkach rokov v manželstve niečo nechýba? Musíme byť sami so sebou spokojní, nikto iný nám naplnenie neprinesie. Z nejakého dôvodu sa však stále spoliehame, že ten druhý nám zabezpečí spokojnosť a šťastie. Tak to však nefunguje. To, s akým nastavením vstupujeme do vzťahu, takým vzťah aj bude.
Diana Fabiánová
Dokumentaristka, bývalá umelecká riaditeľka filmového festivalu Jeden svet, vzťahová poradkyňa a spoluzakladateľka zoznamky Láska Tu. Debutovala filmom Mesiac v nás, v ktorom odtabuizovala ženskú menštruáciu. Dokument ocenený na viacerých zahraničných filmových festivaloch nakrúcala v Španielsku, kde na barcelonskej Escola Superior de Cinema i Audiovisuals de Catalunya študovala dokumentárnu réžiu. Pred ôsmimi rokmi začala organizovať osobné zoznamovacie podujatia pre nezadaných a neskôr workshopy, ktoré ľudí vzdelávajú o komunikácii a vzťahoch. Na jeseň uzrie svetlo sveta jej dokument o nevere Hranice vernosti. Chystá sa písať knihy, jednu o tom, ako sa rodil dokument o nevere, a druhá bude o tom, čo prináša rodinný život. Má dve deti, 12- a 10-ročné.
