Kamaráti a známi nám často hovorili, že sme ako voda a oheň. Ja som totiž zdedila po svojich rodičoch slovensko-maďarskú krv, a teda aj „východniarsky“ temperament. Manžel je horal, skôr málovravný flegmatik pôvodom z malej dedinky. Do mesta sa presťahoval za prácou až po vojenčine, a práve v práci sme sa poznali. Bola to láska na prvý pohľad, láska ako trám, ktorá nám vydržala doteraz. Kríza, a to obrovská, však prišla tiež. Spadla na mňa ako hrubá deka presne pred dvomi rokmi. Až som si dokonca chvíľami myslela, že sa na staré kolená rozvedieme. Zo dňa na deň som totiž žila s úplne iným mužom než desaťročia predtým. Nikdy nezabudnem na chvíľu, keď som si uvedomila, že isté zmeny v Karolovom chovaní nie sú náhodné epizódy, ale stále trvalejší stav.
Chystali sme veľkú rodinnú oslavu jeho okrúhlych narodenín a on sa správal stále čudnejšie. Pripisovala som to nervozite z oslavy a aj tomu, že pribúdajúce roky a ubúdajúce sily na človeka občas ťaživo doľahnú. Karol v tom čase začal veľa zabúdať, občas dokonca nemohol nájsť to správne slovo, a často ho bolela hlava, čo u neho bola úplná novinka. Žiaľ, pridružilo sa ešte niečo, čo ma znepokojovalo oveľa viac. Manžel začal byť dosť nepríjemným spôsobom psychicky labilný, za niekoľko minút prešiel z úplnej apatie do agresívnej slovnej reakcie, ktorá zvyčajne nemala hlavu ani pätu.
„Panebože, si nasprostastá? Koľkokrát ti mám hovoriť, že nijaké mäso údiť nebudeme!" Navyše kde by sme ho asi tak údili? V komíne? Údené neznášam, odporne smrdí aj vyzerá!“ kričal na mňa napríklad môj predtým pokojný a dobrý muž. Potom tresol dverami a odišiel do krčmy – kam nikdy predtým nechodil!
Aby som to vysvetlila
Karol údil pravidelne a rád! Nakladal aj údil rôzne mäsá, ryby, a dokonca aj syry! Udiareň postavil sám, a nielen sebe, ale aj obom dcéram a niekoľkým susedom.
„Ako si to myslel s tou udiarňou, Karol? Čo sa robí? To bol nejaký žart? Správaš sa čudne, občas ti vôbec nerozumiem,“ povedala som mu na druhý deň ráno. Večer som už nič riešiť nechcela, muž mal v sebe nejaké to pivo a nebolo by múdre s ním čokoľvek preberať. Lenže na druhý deň muž o ničom nevedel! Nechápal, na čo sa ho pýtam, o čo mi ide, veď má predsa mäso naložené a v sádkach objednané ryby!
A nebola to prvá podobná situácia
Tie predošlé boli však skôr také črepinky. Lenže toto bola už skutočne veľká črepina, navyše ostrá ako britva. Manžel na mňa nikdy nebýval hrubý, aj preto som sa rozhodla zdôveriť dcéram. Boli dávno dospelé, rozumné, obe vysokoškolsky vzdelané, navyše máme veľmi pekné vzťahy. Najskôr mi Alica aj Karin vynadali.
„Mami, nemohla si nám to povedať skôr? Neviem ako Karin, ale mne sa to vôbec nepáči, hlavne s tou krčmou. Veď otec nikdy nepil, dá si sotva jedno pivo a už brbce. Ja myslím, že začal piť. Podobne to bolo aj u svokra. Tiež sa správal čudne, svokra nezbadala, že má stále v hlave, no a potom náhodou našla desiatky poschovávaných fľašiek od tvrdého alkoholu,“ vyhŕkla staršia Alica a Karin pritakávala. Alicin svokor sa vtedy išiel liečiť, no manželstvo sa mu rozpadlo. A tak sme sa rozhodli urobiť doma menšiu „raziu“.
