Práve táto postava vystupujúca v Starom zákone mala byť jednou z prvých, ktorá si užívala dodnes hojne využívanú prerušovanú súlož. Onan mal urobiť podľa vtedajších zvyklostí bežnú vec – po smrti svojho brata mal zabezpečiť pokračovanie rodu tým, že oplodní svoju švagrinú. Ale pretože vedel, že potomstvo by nebolo brané ako jeho vlastné, rozhodol sa tento zvyk takto obísť. Za svoju „vzburu“ bol potrestaný božím hnevom. Jeho meno sa preto prenesene používa na označenie sebaukájania, teda onaniu.
Dojčenie ako ochrana
Ďalšou metódou, ktorú ľudstvo využíva od nepamäti, je prirodzená ochrana ženy počas dojčenia. Ale menej sa vie, že má byť účinná len vtedy, ak žena dojčí aspoň šesťkrát denne. Navyše po pol roku už antikoncepčné účinky nie sú zaručené. Oddávna až dodnes sa ľudia tiež spoliehajú na výpočet plodných a neplodných dní, ale aj tu jestvujú riziká spojené napríklad s nepredvídateľným menštruačným cyklom.
Vyzerá to, že vynálezcovia prvej „sofistikovanej“ metódy brániacej počatiu boli Egypťania. Archeológovia objavili akýsi pozostatok vnútromaternicového telieska. Ženy si zrejme v dávnych dobách zavádzali malé kamienky, ktoré mali zabrániť prieniku spermií. Rovnako sa verilo, že účinné budú aj tampóny napustené výťažkami z najrôznejších bylín. Ale do akej miery by boli tieto metódy úspešné, poukazuje fakt, že rodiny s ôsmimi a viac potomkami neboli výnimkou...
Črievko v úlohe prezervatívu
Spermie mala údajne bezpečne zneškodniť aj emulzia, ktorou si muži potierali svoje prirodzenie. Masť z medu, agátových tŕňov a datlí išla „na dračku“. Ale ani toto riešenie sa samozrejme neukázalo ako najbezpečnejši
Skutočnú revolúciu predstavuje kondóm, ktorý sa na scéne objavil v prvých náznakoch už v starovekom Egypte. Vtedy muži používali napríklad črievka z rýb. Jeden z najslávnejších dochovaných exemplárov pánskej ochrany pochádza z roku 1640. Vyrobili ho podľa všetkého vo Švédsku, a to z prasacieho čreva. Dokonca k nemu jestvuje aj dobový návod, ktorý okrem iného nabáda pred použitím namáčať ochranu do horúceho mlieka, aby sa zabránilo prenosu chorôb. Aké osvietené...
Kondómový „sekáč“
Skutočný „boom“ nastal v 18. storočí, keď sa kondómy vyrábali z ovčích čriev a boli dokonca na niekoľko použití. Mali šnúrku na zaviazanie a po každom použití s a museli umývať v mydlovej vode a sušiť. Dôležité je poznamenať, že takáto antikoncepcia bola určená len majetným.
Ale rafinovaná ľudská myseľ si cestičku vždy nájde, a tak vznikli aj secondhandy, kde sa predávali použité kusy pre chudobnejších záujemcov. Svojho času sa nimi Londýn len tak hemžil. Záujemcovia prichádzali najmä z radov námorníkov...
V 19. storočí nastupujú masové gumové prezervatívy, ktoré boli až do príchodu latexu roku 1912 umývateľné a opakovane použiteľné. A konečne od 60. rokov dvadsiateho storočia sa začína ponúkať hormonálna antikoncepcia, ktorá priniesla sexuálnu revolúciu.