Otvorila
Dvere sa otvorili, ale iba kúsok. Medzi nimi stála Erika v župane. „Čo tu robíš?“ spýtala sa priškrtene. „Čo myslíš?“ prebodol som ju pohľadom. Bola strapatá. „Otvor tie dvere.“ Neotvorím… Už som skoro spala,“ dodala nelogicky.
„Áno? A s kým?“ zasmial som sa horko a prudko strčil do dverí. Erika uskočila a ja som si všimol toho chlapa. Sedel na ustlanej posteli, bol oblečený... ale bol tu. V izbe mojej manželky. Moje strapatej ženy v župane.
„Vyber si, buď sa teraz hneď zbalíš a vrátiš sa so mnou domov, alebo… alebo…,“ prehltol som. Alebo čo vlastne? Táto bitka je už vopred stratená. Klamala mi. Schádzala sa s iným. Budem schopný jej to odpustiť? Erika sa poslušne chopila kufra zaparkovaného vedľa skrine. Siahla po šatách. Thajec, ktorý doteraz neprehovoril ani slovo, sa s očividným strachom pretiahol okolo mňa a zmizol z izby. Nepovedali si jediné slovo. Ani ja som mu nič nepovedal. Len som ho sledoval očami. Čo na ňom vidí? Exotickú tvár? Šikovné prsty? A chcem to vôbec vedieť?
MILADA:
Keď sa manželia Drobní odhlasovali z izby, ruky sa mi klopali av očiach mi stáli slzy. Pán Drobný viezol ženín kufor, ona za ním cupitala pokorne ako šteniatko. Dvere sa pred nimi otvorili a vpustili do haly vietor, ktorý sa prehnal recepciou. Pred chvíľou tadiaľto vybehol aj Sunan. Cestou okolo recepcia mi nevenoval jediný pohľad.
Akoby som bola vzduch.
Pomsta dokonaná, napadlo ma, ale radosť som z toho nemala. Bola som unavená, celý deň na nohách, cítila som sa
mizerne. Vybavila som si smutnú, napätú tvár pána Drobného aj previnilý pohľad jeho manželky. Budem ich mať pred očami ešte dlho. To ja som to spôsobila a teraz ma to mrzí.
Vzťahy sú komplikované a naša spokojnosť často šliape po šťastí ostatných. Dúfam, že svoju krízu manželia Drobní prekonajú. Rozhodne majú väčšiu šancu ako ja so Sunanom…
MILADA, 28 ROKOV + HYNEK, 33 ROKOV
