Išiel na to vypočítavo?
Odvtedy som bola na Sunanove avantiery citlivá. Snažila som sa zostať nad vecou, pozerať sa inam. Ale viete, ako to chodí. To, čo nás najviac trápi, nás nakoniec pritiahne ako magnet. A Sunan sa činil, to sa musí nechať. Hoci vedel po česky len pár slov, naučil sa plynule flirtovať. Hádzal hlbokými pohľadmi, občas mu ušiel nejaký ten letmý dotyk. Presne dokázal odhadnúť, ktorá z klientok naňho „zaberá“ a ako ju elegantne chytiť.
Jediné, čo ma upokojovalo a pomáhalo mi nezcvoknúť sa alebo nepodať výpoveď, bol fakt, že po žiadnej z tých žien naozaj netúžil. Nie tak ako kedysi po mne. Dokázala som mu to vyčítať z očí. Poznala som ho ako svoje topánky, to ja som mu umietla cestičku, po ktorej sa vydal, aby sa stal týmto donchuanom! K ženám pristupoval ako k pre striedku, ako si zariadiť pohodlný život. City v tom nehrali žiadnu úlohu. Teda do doby, než sa u nás prvýkrát objavila pani Drobná.
Zmenil sa
Po jej odchode pred štrnástimi dňami sa Sunan choval inak. Nos mal večne zaborený v telefóne ak ostatným klientkam pristupoval... no skrátka len ako k zákazníčkam. Bolo očividné, že si novú „obeť“ nehľadá. A teraz sa tu znenazdajky tá blondína objavila zase. Po tak krátkom čase. To nebolo len tak!
„Nezahrávaj sa, tá ženská je vydatá,“ nevydržala som to a sykla na Sunana, keď sa necelú hodinu po príchode pani Drobnej mihol na recepcii. „Čo to hovoríš? Aká ženská?“ spýtal sa ma zdanlivo nevinne. „Tá blondína. Nerob, že nevieš, prišla kvôli tebe,“ čertila som sa. Sunan sa na mňa pozrel tak tvrdo, ako ešte nikdy skôr. „Milada, my dvaja sme sa rozišli už dávno. Toto nie je tvoja vec,“ oznámil mi s úplným prehľadom. Tak veľmi sa líšil od toho plachého Thajca, ktorým býval kedysi! Mal pravdu, nebola to moja vec. Napriek tomu som naň nedokázala prestať žiarliť. Teraz sa navyše zdalo, že do hry vstúpilo aj niečo ako láska.
Začala ju lustrovať!
Hnevom som sa mohla pominúť! A tak som sa rozhodla porušiť všetky predpisy. Pani Drobnú, o ktorej som koniec koncov z jej občianky vedela veľa informácií, „prelustrovala“ na sociálnych sieťach. Nebolo ťažké nájsť jej profil na Facebooku a preklikať sa až k jej manželovi. Trikrát som sa nadýchla a vyťukala správu: „Dobrý deň, pán Drobný. Máte tušenie, čo práve robí vaša žena?"
HYNEK:
Chcel som tú správu ignorovať, ale nedalo mi to. Akési svrbenie v zátylku ma donútilo odpísať, že je manželka na wellness pobyte a prečo sa dotyčná vlastne pýta. Až potom som rozklikol jej profil, fotka mi ale vôbec nič nepovedala. „Viem, som tunajšia recepčná. Možno by vás ale zaujímalo, že tu čas netrávi sama...," pričla odpoveď. Ošil som sa. Čo je to za hry? A s kým by tam podľa vás mala byť? Čakal som, až mi tá žena odpíše, a pritom spomínal, ako divne som sa cítil, keď mi Erika oznámila, že si chce zopakovať svoj nedávny „výlet za relaxáciou“. „Už zase? Nie je to… nie je to veľmi drahé?“ nadhodil som, aj keď to bola až druhá vec, ktorá ma napadla. Šetrili sme na vlastný byt, oveľa viac ma ale znervóznelo, ako Erike horela tváre. A že nedokázala stáť v pokoji a pozerať sa mi do očí.
„Nie o moc viac než všetky tie tvoje návštevy posilňovne. Tiež mám právo občas si oddýchnuť!“ zaútočila na mňa. Máš pravdu, relax je potrebný,“ zaradil som spiatočku a dostal skvelý nápad. „Tak ja pôjdem s tebou, čo hovoríš?“ navrhol som. „Urobíme si pekný víkend…“ Erika so sebou cukla. „Už mám zaplatenú izba pre jedného, bola to akcia, výhodná ponuka. Navyše je niekedy dobré oddýchnuť si aj od seba navzájom, nemyslíš?“ skoro zašepkala. „Budeme… budeme si potom vzácnejší.“
Nevedel som, ako reagovať, každopádne som sa rozhodol, že svojej žene verím. Vzali sme sa len pred tromi rokmi a náš vzťah sa vyvíjal správnym smerom. Veď sme nedávno rokovali s developerom o cene bytu v novostavbe a dopytovali hypotéku v banke! Prečo by to Erika robila, keby v nás neverila alebo mala milenca? Pípla mi prichádzajúca správa. Zaplietla sa s miestnym masérom, čítal som. Možno by ste mali doraziť a presvedčiť sa o tom na vlastné oči.
Zmrzol mi úsmev
Ešte chvíľu sme si písali a mne s konečnou platnosťou došlo, že nejde o žart. A keď sa slečna Milada ozvala s tým, že milý masér práve skončil smenu a miesto do svojho domčeka mieri k výťahom, čo nie je úplne povolené a len tak pre nič za nič by určite neriskoval, rozhodol som sa, že šesťdesiat kilometrov nie je žiadna diaľka.
Cestou na parkovisko k autu som na mobile vytočil manželkin číslo. Musel som sa presvedčiť. „Áno?“ ozvala sa neisto. V pozadí ako by niečo zavŕzalo. Že by posteľ? Nadýchol som sa. Vydýchol. „Ahoj miláčik. Aký si mala deň?“
Erika odvetila čosi neurčitého a spýtala sa, čo robím ja. „Idem práve na pivo s Michalom,“ vymyslel som si. „Dám si jedno alebo dve a čoskoro zaľahnem. Poznáš ma, ráno si chcem zabehať…,“ mlel som, opretý bokom o auto.
„Pozdravuj Michala. A uži si pekný večer,“ zaželala mi manželka.
„Ty tiež, zlato,“ precedil som cez zuby so sebazaprením. Zase som začul nejaké šušťanie.
„Tiež pôjdem skoro spať,“ dodala Erika, než zavesila, a mňa celú cestu k wellness centre hlodala predstava, ku komu sa v tej posteli pritúlia.
