S Erikom sme už od strednej školy žili obyčajný, ale pekný život. Máme päťročnú dcéru a patrili sme k rodičom, ktorí žijú nielen láskou k dieťaťu, ale aj k sebe navzájom. Keď som však raz išla do cestovky vybrať dovolenku, stretla fotografa, ktorý nám fotil svadbu. „Dobrý deň, pani Kupcová,“ prekvapil ma jeho pozdrav a úsmev od ucha k uchu.
Prehodili sme pár slov, ako keď sa stretnú dvaja starí známi, ale my sme nijakí starí známi neboli, a tak mi to nedalo spýtať sa, ako je možné, že si ma pamätá
„Ako by som si vás mohol nepamätať, keď so mnou každý deň raňajkujete?“ usmial sa vzbudil moju zvedavosť. Keď pochopil, že bez vysvetlenia sa to nezaobíde, pozrel sa na hodinky a potom sa spýtal, ako som na tom s časom.
„Musíte mi sľúbiť, že sa na mňa nebudete hnevať. Lenže tá fotka bola taká neskutočná. Nežná, materská! Vnímam ju ako klenot svojej práce, ale pretože sa na nej ocitol malý narušiteľ, ktorý nepatril do vašej svadby, nepridal som ju medzi ostatné.“
Keď som vošla do ateliéru, ktorý bol nad cestovkou, zalialo ma svetlo. Obrovské okná púšťali dovnútra slnko, ktoré ožarovalo veľkú fotografiu na stene oproti mne.
Hľadela som na seba, ako sa v nebesky modrých šatách skláňam nad malým chlapcom, ktorý mi čosi podáva. Jediná sekunda z krátkeho momentu, a napriek tomu si ju pamätám. Bolo to ešte pred obradom, ja som bola nervózna a mala trému, keď ku mne ten chlapček prišiel a niečo mi podával. Bola to žabka. Zapišťala som, chlapca niekto okríkol a odviedol preč.
„To bol môj syn Tomáš. Manželka bola chorá a Tomi nemal kam ísť, tak bol so mnou,“ vysvetľoval a zasmial sa.
„Škoda že ju nemám,“ vzdychla som a on sľúbil, že mi dá z negatívu urobiť ešte jeden pozitív.
Tešila som sa, pretože by som ju bola rada dala Erikovi k jesennému desiatemu výročiu svadby. Asi preto som mu nepovedala, kde som bola a keď som si šla po fotku, ani kam idem. Bez toho, že by som to v tom okamihu bola tušila, použila som prvú zo série výhovoriek, ktoré potom zhusta nasledovali, pretože pravdu som povedať nemohla.
S fotografom sme sa zrazili pri dverách jeho ateliéru, išiel práve na obed.