Kým od detí sa poslušnosť v nejakej forme stále očakáva a v zdravej miere ani nie je na škodu, dokonca je potrebná, tak v dospelosti by ste sa mali týchto zaužívaných modelov čo najskôr zbaviť.
Empatická a starostlivá
Už malým dievčatám bolo vštepované, že sa majú starať aj svoje okolie. Pochvala ich čakala vždy, keď niekomu vyhoveli či ustúpili. Už neškodné: „podeľ sa o hračku, si predsa dobré dievčatko“ sa im vrylo do pamäti tak silno, že vymazať to, je priam nemožné. Mnoho žien si aj do dospelosti prenesie to, že sa snažia byť empatické k širokému okoliu aj za cenu, že potlačia nielen svoje potreby, ale aj emócie.
Nulová asertivita
Ak ste v detstve boli karhané za to, že ste niekomu oponovali, niet sa čo čudovať, že v dospelosti sa snažíte takýmto situáciám vyhýbať. Dôsledkom toho je takmer nulová asertivita. Nedokážete povedať „nie“ ani v prípade, že sa s požiadavkou, ktorá je na vás nasmerovaná, vôbec neviete stotožniť. Toto ale z dlhodobého hľadiska pre vás a vaše psychické zdravie nie je práve najlepšie fungovanie. Neustále potláčanie vlastných názorov je nielen únavné, ale v niektorých prípadoch to môže viesť až k syndrómu vyhorenia či k depresiám.
Zmanipulované
Ak sa dievčatá, alebo ženy dostanú do vzťahov, kde ich partner veľmi rýchlo pochopí, že pre jeho spokojnosť je ich partnerka ochotná urobiť čokoľvek, môžete si byť isté, že to využije vo svoj prospech. Tieto ženy sa dokonca veľmi často ocitajú práve v takýchto vzťahoch. Sú manipulované, ba dokonca je ich „dobrota“ zneužívaná. Nemajú hranice, ktorými by dali jasne najavo, čo je ešte v pohode a čo už je poriadne cez čiaru. Strach zo straty partnera ich núti aj napriek svojmu presvedčeniu vyhovieť mu v každom smere.
Frustrácia
Asi aj vy vo svojom okolí poznáte manželstvá či partnerstvá, v ktorých žena ťahá za kratší koniec. Kým muž si plní svoje pracovné ambície a buduje kariéru. Žena zostáva doma s deťmi a stará sa o to, aby vytvorila celej rodine dokonalý domov. Aj napriek tomu, že aj ona má svoje potreby a koníčky, častejšie z domu za tými svojimi odchádza jej muž. No nedokáže s tým nič urobiť, postaviť sa za seba, ani vyjadriť svoju nespokojnosť či túžbu veci zmeniť. Práve z toho však dochádza k frustrácií, ktorá sa nevyhne žiadnej z takto žijúcich žien.
Na prvom mieste
Mať samé seba na prvom mieste je úplne v poriadku. Ľudia si to síce často zamieňajú s egoizmom, no takýto druh sebalásky má od neho na míle ďaleko. Často silu zmeniť to samé ani nemáte. Nie je preto nič výnimočné požiadať o pomoc. Skvelou voľbou sú v tomto prípade psychológovia či terapeuti, ktorí vám pomôžu okrem iného zodpovedať si otázky, po čom túžite, čo skutočne chcete a či to, čo robíte je tým, čo vás robí šťastnými. Tento boj za vás žiaľ nikto nevybojuje, len vy sama. A čím skôr sa do neho pustíte, tým lepšie.