Jedným z našich tradičných zvykov je rozbíjanie pohárov po prvom prípitku, ešte pred vstupom do sály, kde bude samotná hostina prebiehať. Črepy majú novomanželom priniesť šťastie, no zároveň je to akousi prvou skúškou ich vzájomnej spolupráce, kedy žena usilovne pomáha svojmu manželovi pri zametaní „črepov šťastia“. Oproti zvykom, ktoré musia novomanželia zažívať v iných štátoch, je toto príjemná povinná jazda.
Dva dni na nájdenie nevesty
Únos nevesty počas svadobnej veselice nie je pre nás žiadnou raritou. Kým u nás ide o milý žart, kedy je únos nevesty aj o vzájomnej dohode a ženích väčšinou vie, kde sa jeho vyvolená nachádza a po chvíľke sa ju vyberie hľadať, v takom Rumunsku to má mladý pán pomerne ťažké. Únosy trvajú minimálne dva dni, a až keď ženích svoju ženu nájde, znamená to, že si ju naozaj zaslúži. Snáď si to po ceste nerozmyslí a cielene sa nevydá opačným smerom.
Na lupene kvetov zabudnite
Ak sa vyberiete na svadbu do Francúzska, nečudujte sa, keď uvidíte prichádzať k oltáru ženícha spolu s nevestou. Pravdepodobne budú mať na sebe šperky z diamantov, ktoré sú symbolom sily. Kým u nás sa novomanželia obhadzujú ryžou, či lupienkami kvetov, francúzske páry sú po obrade obhadzované mincami. Zostáva nám už len veriť, že svadobčania sú ohľaduplní a nikto z dvojice po takomto ataku nezostane zranený.
Každý svadbuje po svojom
Skutočne netradičné sú albánske svadby, počas ktorých sa novomanželia vidia minimálne. Každý totiž oslavuje sám. Nevesta si na svadbu musí vyhradiť celé tri dni. Začína v piatok a končí v nedeľu. V doobedňajších hodinách prichádzajú k neveste jej blízki priatelia, poobedie a večer patrí hostine s rodinou a príbuznými. Medzi hosťami sa ukáže aj ženích so svojou rodinou počas sobotného večera. Ak by ste si mysleli, že spolu pretancujú celú noc, ste na omyle. Je tu totiž len na krátkej, troj-, maximálne štvor-hodinovej návšteve. Po spoločnom prvom tanci a rozkrojení svadobnej torty spolu s rodinou odchádza a počas nedele oslavuje svoju svadbu práve mladý pán. Kto vie, či tento zvyk „navštevovania sa“ nepraktizujú aj v manželskom živote. Možno by to mohol byť skvelý recept na to, aby vzťahy vydržali navždy. Alebo aspoň čo najdlhšie.
Pľuvanec pre šťastie?
V niektorých africký kmeňoch majú vskutku nechutný zvyk. Keď otec požehnáva svojej dcére, predtým, než ju odovzdá jej nastávajúcemu, namiesto bozku na líce či podania rúk ju obdaruje pľuvancom na hlavu a prsia. Pri tom to však zďaleka nekončí, pretože počas obradu si touto pľuvacou ceremóniou musia prejsť aj hostia, ktorí sa opľúvajú navzájom. Toto je pre náš civilizovaný svet niečo nepredstaviteľné. Vieme si však predstaviť, že deti by boli práve z tohto zvyku nadšené.