Stačia mi práca, moje koníčky a dve úžasné dospelé deti. Dcéra stále vymýšľala nejaké výlety, stále sme boli preč, tak mi sedem rokov ubehlo ako voda. No prišla prvá vlna lockdownu a my sme museli ostať doma. deň šiel za dňom, tak som z dlhej chvále zašla na Pokec a tam ma oslovil môj terajší partner. Začali sme si nezáväzne písať, bolo to veľmi príjemné.
Za všetko môže auto
Raz som bola smutná a opýtal sa ma, čo mi je. Syn práve v tom čase kúpil auto a po mesiaci sa mu začalo kaziť, stále bolo v servise. Tak mi napísal, aby prišiel do Levíc, že sa tam stretnú. Syn teda išiel, ale zavolal si aj budúceho švagra. Stretli sa na dohodnutom mieste, môj terajší priateľ vtedy všetko popozeral a opravil. Syn aj zať boli z neho nadšení a syn mi hneď volal, kde som ho našla, že je to super človek...
Cestou domov sa syn zastavil u sestry, teda mojej dcéry, a hneď ju so zaťom atakovali, že ma s ním musia dať dokopy. Ale keďže bol zákaz vychádzania, tak sme sa nemohli stretnúť, len sme si naďalej písali. No a keď sa všetko uvoľnilo a otvorilo, moje deti ma donútili stretnúť sa s ním.
Rodinné výlety
Odvtedy sme stále spolu, celé minulé leto sme chodili na výlety a niekedy aj na spoločné, rodinné. Je to jeden úžasný človek plný humoru a lásky. Deti ho majú veľmi radi, volajú ho tata. A jeho dvaja synovia prijali zas mňa, sú to tiež úžasné deti a už sa aj všetci súrodenci stretli a rozumejú si. Čiže za svoju polovičku vďačím lockdownu a mojim úžasným dvom deťom Ľubke a Patrikovi. A jeho autu. Keby nebolo korony, možno by som bola doteraz sama.