Súhlasiť, že niekomu pomôžeme napriek tomu, že máme plný diár, je častou chybou. Odrazu potrebujeme niekde vtesnať aktivitu, s ktorou sme predtým nerátali. Ako sa tomu dalo zabrániť? Predsa povedať, že nemáme čas. Mnohým ženám sa ale touto odpoveďou rozhýbu myšlienkové pochody. Určite by si daná osoba o nás niečo zlé pomyslela – vykrúcame sa, nezáleží nám na nich, nechceme pomôcť. Strach povedať „nie“, patrí k skutočným problémom a treba proti nemu bojovať.
Jedno slovo dokáže vyvolať viacero otázok
Pri medziľudskej komunikácií sa od nás očakáva dodržiavanie istých nevyslovených pravidiel. Ak ich nesplníme, považujú nás za nevychované, ba drzé. Nie, teraz nemáme na mysli prepustenie miesta v autobuse neznámej starenke. Socializovanie má určité stupne, ktoré musíme prejsť, pokiaľ chceme s ľuďmi vychádzať.
Predošlý odsek vnímajte ako určitú pripomienku „nastavenia dnešnej spoločnosti“. Ide o to, že spomínané detské odvrávanie je postupne krotené dohováraním našich rodičov. Samozrejme, má z nás vyrásť slušný človek, je ale nesúhlas skutočne prejavom nevychovanosti? Ak áno, do akej miery to ubližuje nášmu okoliu a kedy by sme mali myslieť aj na seba? Pričasté odpovedanie „áno“ na veci, ktoré nerobíme zo skutočného presvedčenia na nás môžu mať negatívny dopad.
Nechceme naštrbiť vzťahy
Prikývnutie na pozvanie von či prosbu o pomoc je niekedy výsledkom vlastnej pohodlnosti. Tá samozrejme vyplýva z toho, že s odmietnutím sa spája vymyslenie dôvodu prečo nemôžeme. Dôležité je však zapamätať si, že „nie“ chápme ako plnohodnotnú odpoveď.
Ako spoločenské tvory si chceme zachovať vzťahy bez hádok. Sklamať dobrého priateľa alebo zraniť niekoho city mrzí aj nás, preto si radšej zahryzneme do jazyka. V iných prípadoch – napríklad v pracovnej situácii – sa tiež môžeme strániť toho, aby sme povedali nie. V tom momente by šéf predsa mohol začať premýšľať o tom, načo nás vôbec zamestnáva.
Zabráňte výčitkám
Vieme si osvojiť prístup, ktorý spraví náš život ľahším, aj keď pôjde o dlhší proces. Napríklad, keď ste odmietli pozvanie na rodinnú oslavu. Ak potom nasledujú pocity úzkosti a obviňovania, nemôžu nás pohltiť. Nevieme totiž kontrolovať, ako druhá strana zareaguje na našu odpoveď. Pokiaľ to urobíme úctivo a zdvorilo, nie je našou povinnosťou znášať ďalšie následky.
Pripomeňme si situáciu, v ktorej sme od niekoho niečo chceli, avšak nemohol nám vyhovieť. Väčšina ľudí pochopí občasnú neochotu, hlavne ak by vám to skutočne narobilo iba problémy. V opačnom prípade si z negatívnej reakcie zoberme poučenie a vytýčme si ešte pevnejšie hranice. Takto získame väčšiu kontrolu nad našimi rozhodnutiami a nestaneme sa „dievčaťom pre všetko“.