„Bohužiaľ, v našej rodine boli vždy na prvom mieste peniaze, až potom ľudia,“ hovorí trpko Martina.
Vydávala som sa z lásky. Dávid sa mi páčil už na strednej škole. Vtedy som po ňom len placho popukávala, pretože bol o tri ročníky vyššie. Po rokoch nás dala dokopy náhoda. Môj idol zo strednej sa náhle objavil na večierku kamaráta a za hlasného cinkania pohárov tam zapíjal znovu získanú slobodu, teda presnejšie povedané r– ozvod. Potom si ma všimol aj on. Možno to boli nostalgické spomienky či víno, no ten večer sme strávili spolu.
Zaskočený otec
Po niekoľkých dňoch nasledovalo prvé rande a asi o mesiac z nás bol „oficiálny“ pár. Bola som zamilovaná a tak som ani nepátrala po tom, prečo je môj milý rozvedený. O jeho minulosť som sa nezaujímala. Vravela som si, že hlavné je, že v súčasnosti a snáď aj v budúcnosti bude patriť mne. Veľkoryso som prehliadala výstrelky v Dávidovom správaní, jeho prchkosť a aj to, že si rád vypil. A potom som jedného dňa zistila, že som tehotná. Spraví mu to radosť? Bude zaskočený? To teda bol! A riadne! Kopal do vecí, nadával, prečo som si nevzala antikoncepciu a padlo aj slovo potrat. Potom sa trochu upokojil a povedal, že ak chcem, mám si dieťa nechať, ale nech nepočítam s tým, že si ma vezme. Jedna svadba mu vraj stačila. Keď som doma oznámila rodičom, že im už čoskoro bude jeden malý človiečik hovoriť „babi“ a „dedo“, prvé, na čo sa ma spýtali bolo: „A kedy bude svadba?“ Nechceli ani počuť o tom, že by sme s Dávidom žili „na divoko“.
Facky a rany
„Nie sme žiadni chudáci. Naša dcéra dostane po svadbe pozemok a peniaze na dom. Ale až po svadbe!“ povedal otec a tak sme sa s Dávidom vzali. Bola som šťastná a vtedy som si vôbec neuvedomila, že jediné, prečo si ma Dávid nakoniec vzal, boli peniaze a majetok. Otec svoj sľub splnil a do roka stál na veľkom pozemku krásny dom. Bola som šťastná a presvedčená, že táto idyla nikdy neskončí. Onedlho som otehotnela druhý raz a k Terezke pribudol Tomáško. V tom čase začal Dávid viac piť. Dávala som to za vinu jeho neúspechu v práci. Tvrdil mi, že ho zosadili na nižšiu pozíciu, kvôli tomu, že jeho šéf vzal na Dávidovo miesto nejakého svojho známeho. Jeho zlá nálada v kombinácii s alkoholom sa však čoraz častejšie obracala proti mne. Najskôr to boli „len“ nadávky a urážky, neskôr došlo na strkanice a potom facky. Stále som ho v duchu ospravedlňovala, pretože sa mi za svoje správanie vždy ospravedlňoval. Po materskej som nastúpila do práce. A doma bolo horšie a horšie. Dávid ma začal podozrievať z nevery. Každý deň som mu musela ukazovať svoj mobil. Ale ani to ho neuspokojilo. Kričal na mňa pred deťmi a bolo mu úplne fuk, že plačú od strachu. Jedného večera zašiel jeho hnev tak ďaleko, že si z garáže priniesol gumenú hadicu a tou ma zbil. Bil ma po chrbte a po nohách. Bála som sa kričať, aby som nezobudila deti. Potom buchol dvermi a odišiel do krčmy. Ráno, keď ešte spal, som potichu zobudila deti, naložila ich do auta a odišla k rodičom s presvedčením, že sa k nemu už nikdy nevrátim.
