Predstava, že by ma môj muž podvádzal ma desila vždy. On je otvorený komunikatívny typ človeka, má veľa kamarátov a ja som presný opak, skôr uzavretá a okolo seba mám minimum ľudí. Asi mu aj vždy vadilo, že s ním veľmi do spoločnosti chodiť nechcem, no už si podľa mňa zvykol. Veľa krát sa stalo, že sme boli niekde na večierku a ja som po hodine zahlásila, že idem domov, chcela som si radšej čítať. Spočiatku mi to vyčítal a potom, keď prišiel syn, už automaticky chodil sám. Do toho sa pridal futbal, pánske jazdy a keď to tak spočítam, každý druhý víkend je niekde preč. Minule sa ma opýtal náš spoločný známy zo Senca, ktorého som náhodou stretla na pumpe, že či máme nejakú rodinu v Senci, pretože tam občas stretáva môjho muža Tomáša. Neviem o tom, že by mal dôvod tam chodiť a tak mi to začalo vŕtať v hlave. Jediná spojitosť medzi ním a Sencom je jeho bývalá priateľka, s ktorou chodil kedysi dávno. Doma som sa ho opýtala, prečo chodí do Senca a okamžite znervóznel. Zbledol a začal koktať, že tam rieši niečo pracovné. Vo štvrtok chodieval pravidelne na futbal a išiel opäť napriek tomu, že musel cítiť, že niečo tuším. Nelenila som, sadla do auta aj s malým, no jeho auto som pred štadiónom, kde tvrdil, že chodieva, nenašla.
Keďže som pokojná povaha, neprezradila som nič. Aj keď vo vnútri ma to veľmi bolelo a najradšej by som mu vylepila, udržala som sa, pretože som nemala rukolapné dôkazy. Keď večer zaspal, sedela som vedľa neho a čakala, kým jeho spánok bude úplne tvrdý. Vzala som jeho mobil a priložila prst môjho spiaceho muža na tlačidlo, aby sa odblokoval. Začala som skúmať Whatsapp. Našla som tam dve zaujímavé komunikácie. Jedna bola pod menom Majo. Bola zo štvrtka popoludnia: "Uz som na ceste ale mam nervy lebo D sa ma vypytovala na Senec. Takze rychlo dnes." Odpoveď znela: "Ze sa nehanbis, chodis si sem ako do bordelu (len zadarmo) a este ma nahanat budes?" A môj Tomáš jej na to odpovedal srdiečkovým smajlíkom. "Senec" som teda mala potvrdený. Bola tam však aj jedna ďalšia komunikácia s človekom pod menom L. "V utorok teda mozes? Uz mi velmi chybas." Písal on jej. Pamätám si, že mi spomínal, že v utorok večer asi pôjde s kamarátom na pivo. Odpoveď na jeho otázku však bola negatívna. "Nie, uz som ti povedala, ze mam toho dost, aj tak sa nikdy nerozvedies." Odpovedala L, ktorá na fotke mohla mať tak do 25 rokov. Blondínka, Pekná.
Ubehlo už niekoľko dní a ja doma stále mlčím. Nenašla som odvahu o tom Tomášovi povedať. Strašne sa bojím toho, čo bude. Že sa bude vyhovárať, klamať a ja mu odpustím a o rok, dva sa to zopakuje. Alebo ešte horšia predstava - prizná sa a povie, že jednoducho vzťah so mnou ho nenapĺňa a bude sa chcieť rozviesť. Možno jednoducho budem mlčať, doma sa viac snažiť a on si uvedomí, čo vo mne má a s milenkami to ukončí. Asi si myslíte, že som blbá a naivná, no ja som fakt paralyzovaná a nechcem o neho prísť...
