S Ondrejom sme boli spolu tridsať rokov. Ach, keď si len spomeniem na naše začiatky. Bolo to krásne. Veľmi sme sa milovali. Ja som mala tesne pred osemnástkou a on mal dvadsať, keď sme sa zoznámili na miestnej dedinskej zábave. Všetky dievčatá išli na ňom oči nechať. On si však vybral mňa. Bola som na to patrične hrdá, ba povedala by som, že až namyslená. Lenže bola to taká ustráchaná hrdosť a namyslenosť, pretože vo svojom vnútri som sa vždy bála, že ho očarí nejaká krajšia a mladšia.
Už pred svadbou
Záujem oňho totiž neutíchal, ani keď sme spolu chodili už veľmi dlho. Tesne pred zásnubami som sa dozvedela, že vraj ho kamarátka videla s nejakou inou v lesíku. Vraj sa ruka v ruke prechádzali a tvárili sa pritom ako hrdličky. Lenže Ondro si ma vzal za ženu a to bol pre mňa ten najväčší dôkaz lásky. Narodili sa nám dve deti a priznám sa, že prvé roky, keď sme sa stali rodičmi, boli naplnené skôr hádkami ako láskou. Veľakrát som sa chcela rozviesť, ale keďže som si uvedomovala, že deti by som neuživila, trpela som. Môj muž bol totiž veľmi často preč a klebety a rečičky o jeho záletníctve sa už stávali verejným tajomstvom.
Odchádzam!
Začalo sa mu dariť v podnikaní a v priebehu troch rokov sa z neho stal milionár. Patrične sa k tomu začal obliekať, kúpil si autá, postavili sme luxusný dom, no skrátka, žila som ako v zlatej klietke. Nebola som šťastná a už vôbec som sa necítila milovaná. Keď deti začali chodiť na stredné školy, rozhodla som sa, že sa zamestnám a začnem si svoj plat odkladať. Plánovala som si nasporiť na nejakú garsónku. Bola som odhodlaná opustiť ho. Dosť bolo neustálych nevier. A tak som po dvadsiatich rokoch spoločného života aj učinila. „Odchádzam. Môžeš si sem priviesť tie tvoje radodajky!“ oznámila som mu raz nečakane. Pozrel sa na mňa a odrazu sa rozplakal. Cítila som k nemu nenávisť a neprejavila som žiadnu ľútosť. Otočila som sa, buchla dverami a odišla.
Záväzné pravidlá
Asi o hodinu nato mi volal. „Vráť sa, Elenka, odpusť mi, milujem ťa,“ lamentoval a prosíkal. „Daj mi pokoj. Nebudem tvojím poskokom!“ odbila som ho. O ďalšiu hodinu mi niekto zaklopal na dvere. Otvorila som a jediné, čo som uvidela, bola obrovská kytica s odkazom: Odpusť mi... Priznám sa, páčilo sa mi toto jeho dobývanie, ale mala som svoju hrdosť. Nereagovala som. Zato Ondro sa činil ešte ďalšie dva týždne. A ja? V návale pocitu samoty, v akomsi opare depresie a strachu, čo so mnou ďalej bude a navrávaní si, že veď ten náš život nebol zlý, a no a čo, keď mal milenky, veď napokon sa aj tak vrátil vždy len za mnou, som sa rozhodla, že sa k nemu vrátim. Vydupala som si však pravidlá. „Každý víkend budeme tráviť spolu!“ Súhlasil. Čo robil počas týždňa, počas práce, počas večerov od pondelka do piatka, to ma nezaujímalo. Zostala som akoby odolná. Donieslo sa mi, že má pomer so svojou asistentkou, ale aj s poštárkou. „Nech má, nech si užije,“ odpovedala som miestnym klebetniciam.
S pravdou von
A potom som ho raz náhodou zazrela v meste, ako vychádza z budovy, kde mala sídlo psychologička. Rozbehla som sa za ním a pustila som sa doňho. „Takže už spávaš aj so psychologičkou?“ „Elenka, prosím ťa, nekrič,“ prosil ma. „Všetko ti poviem, všetko...“ snažil sa ma utíšiť. „Mám sexuálnu poruchu, už od mladosti,“ začal hovoriť. „Som tak trochu úchylný,“ pokračoval. „Teba milujem, ale pre dokonalý sex potrebujem často meniť ženy. Nemôžem za to. Už roky to riešim s odborníkmi. Ukážem ti aj lekárske správy... Nič nepomáha. Je to skrátka vo mne,“ dodal. Netušila som, ako mám zareagovať.
... začala som „podnikať“
A tak sme sa spoločne vybrali do poradne. Tam mi povedali, že by bolo fajn mať to celé pod kontrolou a v podstate mužovi milenky akoby dohadzovať. Vraj tým budem akási jeho šéfka. Najskôr som bola šokovaná a mala som chuť vynadať im tam, ale potom, keď ma prešla zlosť a upokojili sa emócie, dostala som nápad. „Otvoríme si nočný klub a ja to tam budem riadiť! Všetky tržby budú moje!“ „Dobre, Elenka, len ma, prosím, neopúšťaj.“ A tak sa aj stalo. Manžel tam chodí a ja rozhodujem, s kým si „užije“ večer. Mám tak aspoň istotu, že to naozaj robí iba preto, že má tú svoju „psycho“ diagnózu. Inak je to skvelý manžel a otec. Ja viem, znie to šialene, ale aj takto sa dá v manželstve fungovať.
