Vzťah mojich rodičov som pokladala za absolútne dokonalý. Pokiaľ som sa nevydala a neodišla z domu, vôbec si nepamätám, že by mali krízu. Jeden druhého si vážili a dávali to najavo aj skutkami, nie iba slovami. Aj preto sme s bratom vyrastali v pokojnom prostredí bez stresu, za čom som im doteraz nesmierne vďačná a snažím sa o to isté teraz pri svojich deťoch. No ako sa ukázalo, ani medzi mojimi rodičmi nie je predsa len všetko až také ideálne.
Rande v kaviarni
Raz som musela narýchlo doviezť k rodičom dcérku-škôlkarku, lebo ochorela. Doma bola iba mama. „Otec išiel do firmy,“ povedala mi. Zastavila som sa ešte v neďalekých potravinách, že si kúpim niečo na raňajky. Zbadala som na druhej strane cesty môjho otca. Už-už som chcela na neho zakričať, keď k nemu pribehla mladá žena a pobozkali sa na ústa. Otec ju objal okolo pliec a odišli do neďalekej kaviarne. Zostala som ako prikovaná. Pre istotu som mu zatelefonovala. Zdvihol po druhom zvonení. „Ahoj, Tánička, čo moja?“ ohlásil sa. „Pôjdem o chvíľu okolo tvojej firmy – môžem sa zastaviť na kávu?“ V telefóne nastalo krátke ticho. „Ale ja som musel vybehnúť,“ povedal mi. Zložila som a nasmerovala som si to rovno do kaviarne.
Krutá pravda
Otec sedel s mladou ženou za stolom, držali sa za ruky a práve sa na niečom zabávali. Keď ma zbadal, zbledol a začal koktať. „Táni, čo ty tu... To je inak...“ Oči mi zaliali slzy. Len som si otca zmerala pohľadom a odišla som preč. Vonku ma dobehol. Už som sa však nedokázala ovládať a spustila som na neho spŕšku výčitiek. „Sadni si ku mne do auta, porozprávame sa,“ dodal. Povedal mi, že si s mamou prestali rozumieť, lebo ona s ním nechcela chodiť do spoločnosti a on ako majiteľ prosperujúcej firmy to potreboval pre dobro biznisu. A na jednom z večierkov sa zoznámil s Terezou. Vraj rozviesť s mamou sa určite nechce, ale keď ona si tvrdohlavo trvá na svojom, tak to inak dopadnúť ani nemohlo. Bolo mi to hrozne ľúto. Doslova sa mi zrútilo pred očami to, v čo som dlhé roky verila, že moji rodičia sú prototypom ideálneho vzťahu.
Dá sa to do poriadku?
Keď som sa upokojila, dohodli sme sa, že mame nepoviem nič, ale len pod podmienkou, že otec ukončí románik s Terezou. Ja som mu zasa sľúbila, že sa pokúsim porozprávať s mamou a naznačiť jej, aby otcovi venovala viac pozornosti. „Boli chvíle, keď som naozaj potreboval jej podporu, no nedočkal som sa,“ povedal otec. Nikdy by mi nebolo napadlo, že raz budem musieť zachraňovať vzťah mojim rodičom. A keďže si neviem predstaviť, že by išli od seba, proste sa mi to musí podariť. MUSÍ!