Miroslav Čačík a Mária Podhradská – polovica dua Spievankovo – a ich deti Matej, Terezka a Katarínka
Na Vianoce pokojne aj palacinky
Spievankovo je väčší fenomén ako Rytmus, ako Pokémoni, je to proste zázrak. Keď vidím svojho trojročného synovca, ako nehybne stojí pred televízorom a hypnotizuje obrazovku, musím uznať, že to robia skvele. Má Mária zo Spievankova aj tak skvele fungujúcu rodinu?
Každý večer modlitba
Najdôležitejším rituálom v našej rodine je, že sa každý večer spolu modlíme. Pred spaním sa zídeme v obývačke, prečítame si úryvok z Biblie a potom každý ďakujeme Bohu za to čo, sme prežili v ten deň a poprosíme o milosti na ďalší deň, prípadne sa pomodlíme za našich priateľov a rodinu.
Kapra nemáme
Naším ďalším rituálom je, že sme zrušili vianočný rituál jedenia kapra so zemiakovým šalátom. Keď sa nám narodili deti, pokúšali sme sa prinútiť ich dodržiavať tradíciu vianočného jedla. Po niekoľkých rokoch sme to však vzdali a spoločne sme si povedali, že keď to má byť Štedrá večera, tak si ju predsa nebudeme kaziť rituálmi, ktoré nám nevyhovujú, keďže našim deťom ryby veľmi nechutia. Preto každý z rodiny na Štedrý deň povie, čo chce večerať, a to mu pripravíme. A tak sa občas stane, že máme na Vianoce palacinky alebo vyprážaný syr.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Čaj na šiestu
Môj manžel má veľmi pekný rituál, ktorý sa mi páči. Vstáva každé ráno 5.20 a robí raňajky a desiatu celej rodine. Vraví, že čaj musí byť pripravený na pitie na 6.00, keď vstáva náš syn. A tak si teda privstáva. Cez víkendy však rituálne robí raňajky maminka. V sobotu je vždy praženica a v nedeľu krupicová kaša.
Čistá kuchyňa
Maminka má rituál, ktorý dodržuje každý večer. Keď všetci zaspia, poupratuje kuchyňu, aby tatinko mohol ráno vstať do čistej peknej upratanej kuchyne a tam sa venovať svojmu rituálu – príprave raňajok a desiat.
Ranný zhon
Naša dcéra Terezka má každodenný rituál, keď dve minúty pred odchodom do školy začne behať po celom dome a nervózne zháňať všetky potrebné veci do školy: mobil, kľúče, desiatu… Pri tom zhone, samozrejme, nevypije čaj, ktorý jej tatinko pripravoval od 5.20.
Čas pre seba
Maminka chodí každý pondelok večer tancovať. Pondelky preto nesmie mať ani koncerty, lebo vtedy má čas iba pre seba.
Kreslenie
Naša najmladšia dcérka, šesťročná Katka, má neustály rituál: kreslí všade a stále. Hlavne vtedy, keď má ísť jesť, obliekať sa, sprchovať sa, alebo ísť spať. Jej výtvory si odkladáme na špeciálne miesto. Hovorí, že chce byť výtvarníčka alebo speváčka. Vraj sa ešte rozhodne. Ale je si istá, že jej manžel bude Marek Ocilka alebo Jakub Pach…
Marcel & Adriana Forgáčovci a ich synovia Marek a Adam
Pred sviatkami rýchlo a zbesilo
Poznám ich dlho, predlho. S oboma som aj pracovala, aj čo-to požúrovala. V práci veľkí profesionáli (Adrianine články môžete čítať aj v Evite), v súkromí zábavní ľudia, čo si vážia svoju rodinu. TAKTO rituálne prežívajú Vianoce oni.
Advent treba prežiť
Adriana: Odkedy mám rodinu, predstavujem si, ako týmto obdobím magicky preplávam prežiarená predvianočným čarom. V tých predstavách mám všetko zorganizované a pod kontrolou. Spokojne odškrtávam nákupné zoznamy, úlohy a listy Ježiškovi. Som očarujúca na vianočných večierkoch a nonšalantne popíjam punč na Hlavnom námestí. V upratanom a ligotavom dome pečiem osem druhov božského pečiva (minimálne!!), hladím deti, ktoré mi nadšene pomáhajú, po vlasoch a vyzerám pritom ako Nigella po redukčnej diéte. V realite ma december vždy zomelie a vyhodí na Vianoce vyžmýkanú a použitú. Zvalcuje ma svojou tmou a nevľúdnou vlhkou zimou. Termínmi, predčasnými uzávierkami, dopravnými zápchami a sopľavými deťmi. Píšem, zháňam, organizujem, dobieham spotená na vianočné besiedky. Nestíham a nevládzem. Nevzdávam sa svojej predstavy voňavých a akurátnych Vianoc, a tak zdobím, pečiem, chystám a tri dni pred sviatkami sa pristihnem, ako o polnoci drhnem rúru zvnútra. Pre Marcela je toto najvyťaženejšie obdobie v roku. Denne vstáva o piatej a vysiela. Veľa nahráva, častejšie nakrúca v telke a moderuje dve – tri akcie týždenne. Od Dušičiek do Vianoc má málokedy voľný víkend. Domov sa chodí na pár hodín vyspať (či skôr nevyspať) a vziať si vyžehlenú košeľu. Nálada je všeobecne výborná, asi ako keď v dopravnej špičke vypnú semafory. V podstate celý rok zbierame energiu na tento záverečný špurt a keď to prežijeme a neskolabujeme, pekný advent je za nami.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Sviatkujeme od 23. decembra
Marcel: Aspoň deň pred sviatkami sa prepíname do vianočného režimu. Ráno dovysielam a teším sa na tri dni voľna. Príde k nám Adrianina mama a všetko zrazu ide hladšie. Obchodom sa vyhýbame celý mesiac, čo sa dá, kupujeme online. Posledný deň ešte dokúpime, čo treba, v našich malých dedinských potravinách, aby sme nedajbože nepomreli od hladu, poprajeme si s majiteľmi pekné sviatky a poobede neoficiálne „otvárame“ Vianoce. Ja s chlapcami postavím stromček, oni ho s manželkou ozdobia. Babka pečie bábovku, Adriana robí šalát a ja degustujem, či sa podaril.
Adriana: Keď chlapci konečne zaspia, rozložím si baliace papiere, stužky a balím posledné balíčky. Pomaličky, precízne, dlho do noci. Pozeráme pri tom vianočné filmy, takmer vždy idú Prázdniny, počas reklám mi Marcel prepína na Smrtonosnú zbraň. Doťahujeme sa, čo z toho sme videli viackrát. Sviečky horia, stromček svieti, romantika. Pre mňa je to dokonalá psychoterapia.
Začíname od Adama
Keďže sa nám po Marekovi zdalo ako druhé najkrajšie chlapčenské meno Adam, škrtli sme si zo zoznamu jednu meninovú oslavu. Štedrý deň sa teda začína tým, že ráno nájde pod stromčekom Adam jeden darček len pre seba. Väčšinou je to niečo, čo ho dokáže zabaviť aspoň na pol dňa, lebo potom nám až do večera píli v desaťminútových intervaloch uši jedinou otázkou: Ešte koľko hodín? Dátum svojich menín zatiaľ týmto považuje za výhodu. Sami sme zvedaví, dokedy.
„Budeme se válet“
Známa veta z Troch veteránov je naším vianočným mottom už niekoľko rokov a vôbec sa za to nehanbíme. Po šialených týždňoch robíme úplne naplno a s vervou NIČ. Nikam nejdeme, nič nepodnikáme, nemáme žiaden režim. Už na Štedrý večer sa len tak povaľujeme uprostred rozbalených balíčkov a čítame nové knihy. Chalani skladajú lego alebo skúšajú novú hru. Popíjame, dávame si druhý a tretí chod ryby so šalátom, pred polnocou bábovku, nech! Toto vydržíme tri dni, čoby nie. Napoludnie raňajkujeme kapustnicu, celé popoludnie hráme s babkou a s deťmi karty. Keď sa nám chce, zapálime vonku v krbe oheň a sedíme tam v dekách – s drinkom a s kartami. Spíme, ležíme, váľame sa. Sme v tom dokonalí.
Na Silvestra padáme
Po troch dňoch máme povaľovania celkom dosť, medzi sviatkami sa trochu venujeme práci, ak je to nevyhnutné, a hneď ako sa dá, vyrážame preč. Ak neprídu Marcelovi rodičia na sviatky k nám, ideme my za nimi do Popradu. Silvestra trávime každý rok niekde inde. Vlani sme sa vybrali prvýkrát do tepla, ale nebolo to ono. Vianoce sa majú tráviť doma s rodinou a Silvester s kamarátmi. Malo by pri tom mrznúť a v ideálnom prípade by mal vŕzgať sneh pod nohami. Tento rok sa tešíme na chatu na Horehroní s našou fantastickou partiou kamošov. Všetko bude – super jedlo, karty, gitary, kopa detí a hádam aj ten sneh.
Evita Urbaníková a Pawel Twardzik s deťmi
Prstom po mape
My všetci milujeme cestovanie a objavovanie nových vecí. Je jedno, či lyže, more, alebo len rýchly výlet do nejakej metropoly. Vždy sa pre nejaký nápad nadchneme a plánujeme dlho-dlho dopredu. Sedíme pri Google Maps, hľadáme v okolí všetko, čo sa oplatí vidieť, porovnávame ubytovania, staršie baby pátrajú po nejakom mieste, kde by sme natrafili na dobré výpredaje. Asi v polovici prípadov sa stane, že ostaneme len pri plánoch, nedá sa stíhať všetko a pri tom, akí sme všetci aktívni, je naozaj zázrak, že dokážeme spolu niekam vypadnúť štyri-, päťkrát do roka. Tak si užívame aspoň ten rituál spoznávania miesta cez internet a snívame o tom, že raz sa tam spolu vyberieme.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Truhlice spomienok
V našom dome máme pár starožitných truhlíc, do ktorých si ukladáme veci, čo si chceme pamätať. Sú tam výnimočné fotky, medaily, odtlačky dlaní v každom veku, kresby, diplomy, výtvory z táborov, detské šperky, ktoré baby rady nosili, oblečenie, v ktorom prišli z pôrodnice... no všetko možné. Decká už samy od seba vedia, že ak chcú, aby sa niečo zachovalo, patrí to do truhlice. Teším sa, keď ich raz naplníme úplne a urobíme si spomienkové večery.
Vianočné maratóny
Náš vianočný rituál bol každý rok ten istý. Tesne pred sviatkami sme si pár dní zalyžovali v rakúskych Alpách, po večeroch sme hrali karty a Activity, aby sme nabrali sily pred maratónom, počas ktorého sme stihli navštíviť úplne celú rodinu na Slovensku aj v Česku... Tento rok to bude iné. Časť rodiny lyžovačku s kamarátmi absolvuje, ale ja budem s bábätkom doma a tam aj celé sviatky ostaneme. Takže vlastne po dlhých rokoch nám hrozí, že budeme vidieť naozaj celé rozprávky, budeme veľa variť, veľa piecť a návštevy budú chodiť ku nám. A na to sa fakt teším.
Čo bolo najlepšie a čo bolo najhoršie
Po každom spoločnom zážitku zvykneme rekapitulovať, čo sa nám páčilo a čo nie. Je jedno, či je to len kino alebo víkend niekde mimo domu, vždy na konci rekapitulujeme. Každý člen rodiny povie, čo sa mu páčilo najviac, čo najmenej a vždy je z toho veselá debata. Navyše, my dospelí často prichádzame na to, čo všetko sú decká schopné si všimnúť... Osvedčilo sa nám tieto rozhovory viesť v aute, aby nám rýchlejšie ubehla cesta, a keďže na cestách trávime veľa času, hrávame často aj zemepisné hry. Pawel je chodiaci atlas, takže otázky nemajú konca a vďaka tomu viem aj to, že hlavné mesto Pobrežia Slonoviny je Yamoussoukro. A že farby dresov ich národného futbalového mužstva sú žltá a zelená.
Seriály
Telka sa u nás veľmi nepozerá, možno tak správy na ČT1, keď chceme vedieť, čo sa deje vo svete. Keď máme viac času a za oknami je hnusne, zvykneme si stiahnuť nejaký seriál a pozerať aj viac častí za sebou. Decká majú svoje, my dospeláci svoje, sedíme pod dekami s kamilkovým čajom, jablkovým koláčom a leňošíme...
Raňajky do postele
Tento rituál vytvorili deti, nie my. V sobotu sa prebudíme na to, ako v kuchyni búchajú panvice, štrngajú poháre, počujeme krátke pokyny, ktoré si medzi sebou dávajú, a keď sa popod dvere do spálne začne šíriť vôňa vajec, kávy a čerstvých lievancov, vieme, že o chvíľu to príde... Také raňajky, aké my dostávame do postele, by chcel každý, to vám poviem...
Petra a Roman Pomajbovci a ich tri dcérky Noemi, Timea a Vivien
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Rituály majú veľký zmysel
Mám rada ľudí, z ktorých ide pozitívna energia. Mám rada páry, z ktorých cítiť lásku, rešpekt, úctu a totálnu radosť zo života. Títo dvaja to vyžarujú na kilometer! Pomáhajú im aj rituály?
Vytvárame korene
Petra: Rituály majú svoj veľký zmysel a v dnešnej uponáhľanej dobe, keď ich mnohí považujú za prežitok, zvlášť. Podľa mňa sú skvelým nástrojom, ako život prežívať, nielen ním prebehnúť... Lebo vďaka drobnostiam, ktoré sa v rodine stále opakujú, si človek vytvára korene, samého seba. Verím, že naše deti túto lásku a radosť budú zas potom odovzdávať svojim deťom.
Plusy a mínusy dňa
Pri večeri si s dievčatami zvykneme hovoriť plusy a mínusy dňa, ktorý sa chýli ku koncu. Je to skvelé. Všetky sa predháňajú, aby povedali to svoje, vzájomne si radíme, hodnotíme situácie, pomáhame si riešiť starosti, to ma napĺňa ohromnou láskou. Pred spaním deťom rada čítam alebo si premietame. Mám zo svojho detstva takú starú premietačku, s ktorou sa mi spájajú spomienky na mojich starých rodičov, ktorí mi na nej premietali rozprávky....
Spoločné varenie je najviac
Každý sa snaží zapojiť do diela, je jedno, či sú to jednoduché raňajky alebo bohatá večera. A naše deti milujú „veselé palacinky“, ktoré máme na večeru takmer vždy po krúžku angličtiny. Vždy majú inú farbu a na nej sa musia všetci dohodnúť. Už sme mali ružové, tyrkysové, zelené... Je to fakt zábava. Samozrejme, na Vianoce nesmie chýbať pečenie a zdobenie perníkov, potom zdobenie stromčeka a samotná večera, pri ktorej sme krásne oblečení. Romanovi rodičia sú na Štedrý deň s nami, pomáhajú nám s tradíciami a je to vždy veľká zábava.
Narodeninová torta
Vždy, keď sa blížia nejaké narodeniny, vzniká debata, ako bude vyzerať narodeninová torta oslávenkyne. Naposledy sme vydržali túto tému rozoberať takmer celú našu mesačnú letnú dovolenku, dokonca bol vytvorený aj podrobne nakreslený návrh. Ja som potom trochu nervózna z toho, či sa nám tá torta podarí tak, ako si baby predstavujú, ale zatiaľ sme to vždy zvládli.
Radi spievame
Keď cestujeme autom, aj doma, keď si spolu niečo vyrábame, keď si kreslíme. Niekedy spievame, čo nám napadne, niekedy si púšťame pesničky, čo máme radi. Každej jednej z mojich dcér som vymyslela jej vlastnú pesničku na jej meno a spievala som ju od narodenia. Takže, ak zabrúsim do týchto vôd, musia zákonite odznieť tri pesničky.
Cez víkend pexeso
Cez víkendy u nás nesmie chýbať hranie spoločenských hier alebo pexesa. Dievčatá milujú, keď sa s Romanom hrajú vonku rôzne táborové hry alebo keď bláznivo tancujú... Radi sa stretávame aj so svojou najbližšou rodinou, nevynecháme ani jednu príležitosť niečo spoločne zažiť a osláviť. Či sú to narodeniny alebo prvý školský deň, či klavírne vystúpenie v rámci besiedok na ZUŠ-ke. Babky a dedkovia vždy radi prídu a sú spolu s nami. A každý rok si robíme hromadný celorodinný československý výlet na Chopok...Sme veľmi súdržná rodina, ja sa smejem, že sme také tie mávacie typy. Keď od nás niekto odchádza, celá rodina stojí pred domom a mávame, mávame, mávame, až kým nám dotyční úplne nezídu z očí...
A fotenie
Každý rok na konci leta necháme v jednom malom obyčajnom fotoateliéri v Česku dievčatám urobiť „pasové“ fotky. Je to taká pamiatka do peňaženky. Páči sa mi, keď si raz za čas dám tie fotky do jedného radu a žasnem, ako sa baby menia, ako rastú. Všetky dcéry majú vlastnú spomienkovú krabičku, kde tie fotky vkladám s kresbami a inými vecami. Keď budú dospelé, dostanú krabičku ako darček so spomienkami...
