„Nedávno som počul od jednej dámy príbeh o tom, ako na lodi spoznala chlapíka. Povedala, že sa s ním cítila neuveriteľne dobre, parádne sa porozprávali, tancovali, bozkávali sa, bolo to skrátka čosi výnimočné. No potom jej sotva zavolal a našiel si pre ňu čas skutočne len občas. A ona je z toho je zmätená. Lebo keď sú spolu, je to jednoducho skvelé. Toto je príbeh, ktorý v rôznych obmenách počúvam od žien už celé roky. Na tomto príbehu je však niečo od základu zlé,“ myslí si Hussey.
„Ten príbeh je totiž vždy o niekom, kto s vami strávi čas. Čas, ktorý je podľa vás výnimočný. Môžete také niečo prežiť, nijako neznižujem hodnotu týchto chvíľ. No niektorí si vyberú len tieto momenty a premenia ich vo svojich hlavách na znamenia. ´Lebo som sa cítila skvele, lebo sme sa výborne porozprávali, lebo sme cítili neuveriteľné prepojenie - musí to byť teda znamenie toho, čo by sa s týmto chlapíkom malo odohrať v blízkej budúcnosti,´ hovoríte mi. No ja si myslím, že sa to nedá takto chápať. Len preto, že sme sa s niekým cítili dobre predsa ešte neznamená, že dotyčný do nás bude investovať aj naďalej. Neznamená to, že bude aktívne postupovať smerom do vzťahu s nami. Ako si to však vysvetliť? Prečo z jedného momentu urobíme osudové znamenie udalostí, ktoré isto prídu?“ kladie si rečnícku otázku expert a vzápätí ponúka štyri jednoduché odpovede.
1. Mnohí z nás sú osamelí a túžia po pozornosti
Takže keď stretneme niekoho, kto v nás prebudí pocit výnimočného prepojenia, držíme sa toho zubami nechtami.
2. Chceme sa zamilovať
To nám zatemňuje úsudok. Lebo hľadáme dôkazy, ktoré nám dokážu, že sme zamilovaní a ten druhý nám to opätuje.
3. Vnútorná ľudská tendencia vystavať si príbeh
Spájať jednotlivé body medzi udalosťami do jedného celku. Akýsi existenciálny leukoplast na nedostatok zmyslu v našich každodenných životoch.
4. Niektorí ľudia majú v sebe narcistickú túžbu vytvorenia obrovskej bubliny emócií v danom momente
Niekto proste môže byť tým najneuveriteľnejším spoločníkom a my pri ňom skutočne môžeme cítiť výnimočné prepojenie. No to však nevylučuje, že by nebol sebecký, narcistický, alebo – úprimne – že by o vás absolútne nemal záujem. Veľa ľudí je úžasných, keď sme s nimi, ale akonáhle im zídeme z očí, okamžite na nás zabúdajú.
A čo s tým teraz? Podľa Husseyho by sme si z tohto mali zobrať dve ponaučenia. „Neopätovaná láska nie je romantická, je to emocionálny masochizmus. A ak si predsa len myslíte, že k vám ten druhý niečo cíti, pamätajte si aspoň druhú čas tohto odkazu: ak on do vás nič viac neinvestuje, zodpovednosť odísť je na vašej strane. Lebo keď sa zjaví tá pravá osoba, vaše rozhodnutie budovať vzťah bude postavené na spoločnom investovaní a nie len na vašich fantáziách,“ dodáva.