Pozerajte sa pozorne do zrkadla: váš vlastný odrazený obraz pri hlavnom jedle ovplyvňuje výber pokrmov, tlmí neodolateľnú túžbu po "zakázanom" jedle a môže dokonca pomôcť bojovať s emočným prejedaním, kedy dotyčný jedinec používa jedlo ako upokojujúci prostriedok pri strese, smútku či osamelosti.
Americkí vedci sledovali voľbu potravín u osôb, ktoré si pri jedle sadli pred zrkadlo, a tak zistili, ako sa zrkadlo môže stať vynikajúcim nástrojom na kontrolu chuti. Dokonca vraj môže prispieť k tomu, že na jazyku cítime inú chuť, ktorá je menej zaujímavá a nie je tak neodolateľná.
Výskum americkej Cornellovej univerzity zahŕňal 185 študentov. Vedci ich požiadali, aby si vybrali medzi porciami čokoládovej torty a miskou čerstvého ovocia. Keď si študenti vybrali, vyzvali ich vedci, aby svoj pokrm jedli v rôznom prostredí - pred zrkadlom, ktoré odrážalo ich obraz pri jedle, alebo bez zrkadla.
U dobrovoľníkov, ktorí si vybrali čokoládovú tortu, bádatelia zistili, že tí z nich, ktorí ho jedli pred zrkadlom, ho videli menej chutným a menej neodolateľným oproti tým, ktorí ho jedli nerušene bez zrkadla. Inak tomu bolo pri ovocí, pokrmu považovaného za zdravšiu variantu a menej škodlivú: v tomto prípade sa apetít ani u jednej vzorky študentov nemenil.
Ako by nás posudzovali druhí
Tento objav je zaujímavý napríklad pre tých, ktorí musia bojovať so záchvatovým prejedaním, a ukazuje, ako obyčajné zrkadlo môže korigovať naše správanie. "Jeden pohľad do zrkadla nám môže povedať oveľa viac o tom, ako fyzicky vyzeráme, keď jeme. Pomáha nám pozerať sa na seba objektívnejšie a umožňuje nám pozorovať sa a posudzovať tak, ako by nás posudzovali druhí," uvádza jeden z autorov štúdie Ata Jami. Ak nechceme vidieť svoje správanie, máme tendenciu sa pohľadu do zrkadla vyhýbať.
Rovnakú koncepciu možno aplikovať na jedlo: "zakázané" jedlá, ktoré sú menej zdravé a príliš kalorické, strácajú na svojej chuti, keď pri jedle sledujeme náš obraz v zrkadle, pretože sme si objektívne vedomí, ako nám také pokrmy môžu ublížiť. Vo svojom odrazenom obraze totiž čítame zodpovednosť za výber jedla a prirodzený pocit previnenia.
