Andrea Bordánová ostala s dvoma deťmi, prázdnou chladničkou a s dávkami od štátu. Priznáva, že prvý rok bola na dne, no dnes je z nej opäť sebavedomá žena. Pomocnú ruku dostala v neziskovej organizácii JEDEN RODIČ, v ktorej teraz ona pomáha druhým. Jej príbeh možno dodá odvahu mamám, ktoré sú tiež na svoje ratolesti samy.
Je najstaršia z troch súrodencov
O rok mladšia sestra bola vždy jej dôverníčkou. Majú perfektný vzťah, dôverujú si, vedia o sebe takmer všetko. Výborne vychádza aj s bratom, ktorý je o 10 rokov mladší. Zvyknú sa všetci traja každý víkend stretnúť u rodičov. Spoločne so svojimi rodinami. Respektíve Andrea tam chodí bez partnera, iba s deťmi. I keď vzťah s mamou nemá práve najlepší, s otcom si viac rozumejú. Trvá to roky, a tak to dnes už berie ako fakt, nepremýšľa nad tým. Práve nie ideálne rodinné zázemie ju ťahalo, aby sa čo najskôr osamostatnila. Hoci ako tínedžerka mala túžbu naučiť sa po anglicky a odísť do Veľkej Británie, život si pre ňu pripravil iný príbeh.
Zmenila som ho na svoj obraz
Andrea Bordánová po strednej škole vzala prvú pracovnú príležitosť, ktorá sa jej núkala. Robila čašníčku v Želiezovciach. Otvorene vraví, že robota ju nebavila. No šesť rokov ju predsa len robila. „Dnes už s bývalým manželom sme boli kolegovia. Rok ma presviedčal, aby som ho vnímala aj inak. Nejavila som záujem, no nakoniec ma ukecal sladkými rečami. Vtedy mi dal presne to, čo som potrebovala. Strašne veľa sa so mnou rozprával, čo mi doposiaľ chýbalo. Javil o mňa záujem. Bol to môj prvý vážny vzťah, s ktorým som sa priznala aj sestre. Keď som ich zoznámila, opýtala sa ma: ‚Čo na ňom vidíš?‘ Nevedela som odpovedať. V čašníckej uniforme bol fešák, ale v civile o seba veľmi nedbal. Až keď sme začali spolu žiť, nakúpila som mu oblečenie, parfumy, začali sme chodiť do reštaurácií, na dovolenky. Zmenila som ho takpovediac na svoj obraz. No bol spokojný, užíval si to,“ vraví. Dva roky žili Bordánovci v láske a porozumení. V Sikenici si kúpili starší dom, začali ho prerábať. Zmena nastala, keď Andrea otehotnela. Bola to zmena k horšiemu. „Podľa mňa nezvládol zodpovednosť, ktorú mu životné okolnosti priniesli. Ešte som ani nestihla porodiť, už ma podviedol. Pristihla som ho. Urobil to v reštaurácii, kde pracoval. Náhodou som išla z obchodu, tak som sa zastavila pozdraviť ho,“ opisuje nepríjemnosti, ktorým čelila. Vyriešila to rázne, po svojom. „Obidvaja odchádzali s monoklom. Dnešná Andrea by konal úplne inak. Pousmiala by som sa nad tým a s hrdosťou by som odkráčala preč. Prosil ma o odpustenie. Prišiel s kyticou a so zlatým náramkom, no chladne a bezcitne. I tak som mu uverila,“ hovorí. Mladá žena hľadala chybu v sebe. Tehotenstvo mala rizikové, partnerský život preto zanedbávala.
Stratila samu seba
Synček do vzťahu Bordánovcov priniesol porozumenie. „Ukážkový otec nebol ani pri jednom dieťati, ale pri synovi sa aspoň trochu snažil. Bol však permanentne v práci. Ja som zas bola zahltená materstvom, starostlivosťou o domácnosť, robila som práce okolo domu, rúbala drevo, zvládla som aj menšie terénne úpravy, záhradu a večer som unavená padala do postele. Naša domácnosť bola dokonalá. Každý deň bolo navarené, vyupratované, ale večer som už nemala čas, náladu ani energiu sa mu venovať,“ pokračuje. Keď Andrea hovorí o druhej nevere, najskôr si ani poriadne nevie spomenúť, ako ju odhalila. Obyčajne tieto zásadné, hoci negatívne udalosti v živote ťažko vymazať z pamäti. „Viem o ôsmich neverách, tak sa mi to už trošku pletie,“ tvrdí a v okamihu dodáva: „V deň, keď mal doniesť výplatu, aby sme zaplatili účty, prišiel s kyticou, pokľakol a oznámil, že peniaze tento mesiac nebudú, lebo si začal so šéfkinou dcérou, nadriadená to zistila a dostal okamžitú výpoveď.“ Týždne plynuli a dvojica žila v jednom dome vedľa seba a nie spoločne. Andrea si s malým synom našli bezpečie v spálni, manžel spával v obývačke.
Komunikácia viazla. „Nikam som nechodila, maximálne na dedinské detské ihrisko. Občas som prehodila pár slov so susedkou. Inak som bola izolovaná. Nakupoval on, aby som nemusela ísť do mesta a náhodou sa dozvedela niečo, čo som nemala vedieť. Bol žiarlivý. Nemohla som sa maľovať, neskôr som už ani nemala chuť. Keď som si v lete obliekla šaty bez podprsenky, následne som dostala dvojhodinovú prednášku o tom, aké je to nevhodné. Najbližší videli, že som o všetko stratila záujem. Poznali ma ako energickú, sebavedomú a spoločenskú. Úplne som stratila samu seba. Nepozbierala som v sebe odvahu odísť, lebo som nemala kam. S malým dieťaťom? Bez peňazí?“ pýta sa. Žila takto štyri roky, no nakoniec si povedala, že stačilo – podala žiadosť o rozvod. „Jedného dňa si prišiel ešte po nejaké veci, zrejme som mala slabú chvíľku a o dva mesiace nato som zistila, že som tehotná.“ Áno, správne tušíte, že Andrea chcela rodinu zachrániť.
O pomoc sa hanbila prosiť
Rozvod sa nekonal, no nevery pokračovali. Psychická nepohoda sa podpísala na Andreinom zdraví. „Panické ataky, tetánia, čiže tŕpnutie aj polovice tela, brnenie, ťažkosti s dýchaním, triaška boli pravidelné. Definitívny koniec prišiel, keď si našiel o 16 rokov mladšiu milenku,“ neprestáva prekvapovať, čo všetko zažila krátko po tridsiatke. Zúfalstvo, beznádej, žiadne peniaze a prázdna chladnička zostali dvojnásobnej mamičke po tom, ako definitívne odišiel. Rok sa dokázala každý deň postaviť na nohy iba kvôli deťom. Snažila sa, aby netrpeli, aby im nič nechýbalo. O pomoc sa hanbila prosiť, avšak inú možnosť nemala. Známi i úplne cudzí sa spojili, aby celú rodinu ošatili, poskytli im oblečenie, pomohol starosta. Bola psychicky na dne a k psychiatrovi si chodila pravidelne predpisovať antidepresíva. Nevyhla sa ani hejtu.
A rovno od tých, od ktorých by to najmenej čakala. „Prečo žobreš? Si matka, tak sa staraj. Načo máš deti, keď si nevieš poradiť?“ počúvala. Ani nevie ako, raz na internete uvidela, že existuje nezisková organizácia JEDEN RODIČ. Vypísala formulár a prihlásila sa do jedného z programov, prostredníctvom ktorého poskytujú pomoc. Vybrali ju. Na rok ju vzali takpovediac do parády životný kouč, psychologička, finančný i kariérny poradca a ešte aj pravidelne dostávala poukážky do supermarketu. „Títo odborníci mi dodali sebavedomie. Ukázali mi, že nie som hlúpa, len potrebujem nakopnúť. Dnes môžem povedať, že som dva a pol roka šťastne zamestnaná v tejto neziskovke. Pomáham ako mentorka a koordinátorka potravinovej pomoci. Zháňam oblečenie, nábytok pre jednorodičov a osobne im ho rozvážam po Levickom okrese. Rovnako aj potraviny. Som za túto príležitosť neskutočne vďačná. Zrejme videli, že chcem zmeniť svoj život, tak mi dali šancu u nich pracovať. Mamičky, s ktorými sa stretávam, dokážem pochopiť. Aj cez svoj príbeh im dávam nádej, že sa to dá. Keď som to zvládla ja, zvládnu to aj iní,“ nešetrí pozitivizmom a v jej hlase cítiť skutočnú nádej. V najhorších časoch jej požičala rodina. Hneď ako nastúpila do práce, dlh splatila.
Na mužov nezanevrela
Tri roky žije s pokojom v duši. S deťmi sú si blízki, vedie ich k tomu, aby si vážili, čo majú, lebo nejde o samozrejmosť. „Nežijeme v luxuse, ale nič nám nechýba. Teraz som zateplila dom, zveľadila dvor a už ma trápi iba zatekajúca strecha. Mám zaplatené účty, máme čo jesť. Keď bolo najhoršie, naučila som sa variť bezodpadovo, neplytváme, oblečenie recyklujeme. Niekedy na zbernom dvore nájdem parádne kúsky ešte aj s visačkami, ktoré triedim, operiem a delím medzi tých, ktorí to potrebujú. Syn má 12 rokov, dcérka je o šesť rokov mladšia a neraz bola so mnou za jednorodičmi v teréne. Keď sme prišli domov, vytriedila svoje hračky s tým, že ich chce darovať, lebo ona má veľa. Obidvaja si uvedomujú, že aj my sme mali kedysi nedostatok,“ pokračuje.
Andrea vraví, že nepriaznivé okolnosti syna poznačili. Nedokáže sa o tejto téme ešte rozprávať, je veľmi precitlivený, ťažko spracúva negatívne emócie a neprijíma žiadneho partnera po maminom boku. Pani Bordánová nič nenecháva na náhodu a všetko konzultuje s odborníkmi. „I keď trpí dysgrafiou a dyslexiou, učí sa na jednotky, dvojky. Je samostatný. Z matematiky a informatiky chodí na olympiády. Dokáže opraviť nefunkčný počítač, predá ho a má vreckové. Najnovšie ho baví šach. Na okresnej súťaži vyhral tretie miesto a získal finančnú odmenu. Veľmi ho to motivovalo. Je cieľavedomý. Dcérka je umelecká duša, miluje maľovať,“ teší sa z ratolestí. Deti s otcom nemajú takmer žiaden vzťah. Volajú ho krstným menom. Súd po rozvode nariadil, že sa s nimi môže stretávať pod dohľadom matky. Veľmi to nevyužíva. Občas zavolá. Konečne pravidelne posiela alimenty – 160 eur. Ani cent navyše. Podľa jej slov exmanžel pred časom precitol, lebo ho trápia zdravotné problémy. Aktuálne je na zozname čakateľov na transplantáciu srdca. Ako tridsiatnička vníma, prečo sa to celé stalo?: „Odpoveď je jasná. Musela som prehodnotiť svoje priority, nebyť klbko nervov a stať sa človekom, akým som dnes. Bez rozvodu by to nešlo.“ Na mužov nezanevrela. Verí, že jej polovička je zatiaľ niekde na ceste.
Počet jednorodičov sa zvyšuje
Slovenské štatistiky ukazujú, že až v 150 000 domácnostiach je pri výchove detí prítomný iba jeden rodič. Takto je vychovávaných až 200 000 detí. A počet stále stúpa. JEDEN RODIČ, n.o. je prvá a jediná organizácia, ktorá takýmto rodinám pomáha. Založili ju práve tí, ktorí tiež žijú život jednorodiča. Presne vedia, že najkritickejším obdobím v existencii rodiny je prvý rok po rozchode, odlúčení, rozvode alebo úmrtí partnera. A preto všetkým, ktorí sa zaregistrujú, poskytnú komplexnú ročnú odbornú a humanitárnu pomoc. Lebo len vtedy nastane trvalá zmena.
