Trinásť rodinných príslušníkov, veľa nôh pri stole. Dokonca by sa mohli volať podľa mesiacov v roku. „Našu rodinu by som opísala ako záhradu, ktorá má všakovaké kvety, ale zároveň to vytvára krásnu harmóniu inakosti. V niečom si myslím, že sme jedineční, a to je, že sa u nás v rodine stretávajú deti, ktoré sú moje, tvoje, naše a zároveň osvojené,“ prezrádza nám na úvod. Čo je pre nich typické? „Neviem nájsť jednu najtypickejšiu vec. Asi by som povedala, že sa u nás veľa spieva, rozpráva, trávi sa veľa spoločného času, cestuje a máme v sebe pracovitého a kreatívneho ducha.“
Keď sa z 10 stalo 11
Zuzka je mamou už jedenástich detí, je teda jasné, že zhon, starostlivosť, problémy a niekedy určite aj hluk sú u nich na bežnom poriadku. Napriek tomu by nemenila. „Pred rokom sa nám narodilo ďalšie bábätko. Byť mamou veľkej rodiny je pre mňa veľká škola. Učím sa veľa o sebe, o vzťahoch, o živote ako takom. Naučila som sa prekonať perfekcionizmus a pustiť veci z rúk, to mi prinieslo skutočnú životnú slobodu. Naučila som sa extrémnej flexibilite a vynaliezavosti, lebo pri toľkých ľuďoch je to nevyhnutnosť. Naučila som sa, že nie všetko musí byť tak, ako si to predstavujem, a že je to tak v poriadku. Aby sme to neromantizovali, byť mamou takej veľkej rodiny znamená aj veľa prania, veľa varenia, veľa náročných momentov, ale aj veľa momentov šťastia a radosti,“ netají. Pri takom počte detí človeku hneď napadne, ako asi vyzerá nákupný zoznam Valábkovcov. „Už dlhšie si uľahčujem život tým, že si nákup objednávam domov. Je to veľmi pohodlné, nestrácam čas medzi regálmi, a zároveň si objednám len to, čo naozaj potrebujem. Fungujem na systéme – napíšem si, čo budem na týždeň variť, a následne si k tomu objednám veci. Je to pre nás veľmi funkčné, a zároveň sa teším, že sa neplytvá potravinami,“ vysvetľuje.
Taký bežný deň
U Zuzky doma väčšinou nevládne chaos. S manželom majú takmer všetko zorganizované a spolu im to klape na všetky strany. „Obaja s manželom podnikáme – ja v pomáhajúcej profesii a manžel v IT oblasti. Často pracujeme z domu, tak si potrebujeme zladiť deti, prácu a iné povinnosti. V bežný týždeň je naším najdôležitejším rituálom spoločný večerný čas – ak sa dá, tak spoločná večera, potom hygiena, spoločná večerná modlitba, ktorá zahŕňa aj poďakovanie za veci, ktorými sme v ten deň boli požehnaní, a potom čítanie v posteli. Každý večer máme približne 30+ minút spoločného čítania. Čítame aj detské, ale aj dospelácke knihy nahlas. Toto patrí už roky k našim domácim rituálom. Keď boli všetci doma a mali pod 18 rokov, skutočne sme mali rozpis úloh – myčka, práčka, vysávanie. Čiastočne to pomohlo, ale najdôležitejšie bolo naučiť deti, že priestor, kde žijeme, je spoločný a že sa oň staráme spolu. Aktuálne máme tiež úlohy, kto čo a kedy robí, ale je to oveľa jednoduchšie na manažovanie, keďže sú doma aj mladí dospelí. Dá sa povedať, že minulé rozhodnutia a spôsob našej výchovy teraz prinášajú svoje ovocie.“
