Začala plakať a presviedčať ma, že sa do mňa bláznivo zaľúbila a nedokáže bezo mňa žiť. Trval som na tom, že išlo iba o jednorazovú záležitosť, mám predsa rodinu. Reagovala ďalšími vzlykmi. Bolelo ma zraňovať ju, ale zároveň som ponáhľal do práce a k Hanke, ktorá mala aj s Emkou o pár dní priletieť do Emirátov.
Celý deň som sa nedokázal na nič sústrediť a stále si v hlave vybavoval Biankine chtivé oči. Snažil som sa nahovoriť si, že ma nepobláznila, a silou vôle som obracal pozornosť k Hanke. Do toho mi neustále od nej chodili správy. Že sa jej cnie a nedokáže bezo mňa byť. Ignoroval som ich a len dúfal, že si moje mlčanie správne vysvetlí ako nezáujem.
Keď som Hanku zovrel v náručí, všetky pochyby boli náhle preč. Vedel som, že ju ľúbim a po narodení dcéry som si ju navyše veľmi vážil aj ako skvelú matku. Hneď sme vyrazili na spoločný rodinný výlet na okruh závodov Formuly 1, ktorý si Hanka od svojho príchodu do Emirátov zamilovala. Práve som malej Emke ukazoval vnútro nablýskaného auta, keď Hanke pípla esemeska.
„Čo to, preboha, je?“ začul som. Hanka bez slova obrátila telefón ku mne a ja som uvidel fotku, na ktorej spím v hotelovej izbe a na pleci mi spočívajú tmavé ženské lokne spolovice zakrývajúce nahé prsia. Pod fotkou stál anglický text: „Tvoj manžel ti bol neverný. Myslím, že by si to mala vedieť.“
Nebolo pochýb, kto fotografiu urobil a poslal mojej žene. Ako to len mohla urobiť?! V tej chvíli by som sa bol najradšej prepadol do zeme.
Pohľad do Hankiných očí ma zabolel, ako keby mi niekto do srdca vrazil nôž. Z nechápavého výrazu prešla do rozhnevaného a nakoniec zúfalého.
„Tak takto ty teda tráviš svoje voľno medzi pracou. Už rozumiem, že si vždy taký nadšený, keď od nás môžeš odísť…“
„Hanka, preboha… nie je to, ako si myslíš,“ koktal som a cítil sa ako ten najhorší zradca na celom svete.