![Dvojica sa rozhodla ísť vlastnou cestou.](https://static.hnonline.sk/images/slike/2025/02/12/o_5111517_1024.jpg)
Bývali sme šťastná rodina. Keď hovorím šťastná, nemám na mysli závratné bohatstvo, ale obyčajný život s manželkou a maličkou dcérkou. Ja som mal navyše niečo, čo mnohí považovali za povolanie snov – prácu pilota.
Už od detstva ma to neuveriteľne ťahalo k lietadlám a sníval som, že raz budem pilotom. Môjmu snu však stáli v ceste finančné možnosti mojich rodičov. Výcvik na pilota bol neuveriteľne drahý a ja som vedel, že od rodičov jeho financovanie nemôžem chcieť. Potom však raz prišiel otec s tým, že si veľká letecká firma na Blízkom východe cvičí pilotov sama. Zaplatí výcvik a letec pre ňu potom pár rokov lieta. Hneď som sa začal o ponuku zaujímať, a čoskoro so absolvoval prvý pohovor. Okolo mňa bolo veľa podobných mladých mužov, ktorí si zjavne túžili splniť sen prevyšujúci ich finančné možnosti. Počet miest vo výcvikovom stredisku však zďaleka nezodpovedal počtu záujemcov, a tak som si nerobil veľkú nádej, že uspejem práve ja.
Pri pohovore som však obstál a letecká firma, ktorej sídlo bolo v Abú Dhabí, mi ponúkla miesto vo svojom výcvikovom stredisku.
Zvyknúť si na novú krajinu, prostredie a kultúru mi netrvalo dlho. Výcvik bol intenzívny a ja som trávil väčšinu času štúdiom, trénoval som na simulátore a voľno trávil rozhovormi o letectve. Po necelom roku som mal leteckú licenciu a bol pripravený na svoj prvý let. Tomu pocitu, keď som videl z kokpitu cestujúcich, ako nastupujú do „môjho“ lietadla, sa nič nevyrovná. Veria mi a vkladajú svoj život do mojich rúk. O svojej práci som uvažoval ako o poslaní a aj s narastajúcim počtom odlietaných hodín sa môj postoj nemenil.
Práca pilota ma stále bavila, domov som lietal zriedka. Povolanie pilota je v dedine, z ktorej pochádzam, stále istou senzáciou. Kamaráti pri pive hltali moje rozprávanie o živote, ktorý bol pre nich nepredstaviteľný.
„Ahoj, ja som Hana. Tak som sa tiež prišla pozrieť na nášho pilota,“ usmiala sa na mňa krásna blondínka, ktorú priviedol kamarát na jedno z našich stretnutí. Zhováral som sa s ňou celý večer a potom v parku ešte dlho do noci. Prvý raz som sa netešil na „základňu“ do Emirátov.