Večer pred odletom z Ríma niekto zaťukal na dvere mojej izby. Bol som unavený a nevrlo zahučal smerom k dverám, že som už v posteli a potrebujem sa na zajtrajší let vyspať. Dvere sa však napriek tomu otvorili a v nich stála Bianka v priesvitnom župančeku, s fľaškou prosecca.
„Zostala mi tu jedna fľaša a je mi smutno pri predstave, že ju budem piť sama. Myslíš, že by si mi s ňou mohol pomôcť?“ prosebne sa usmiala a ja som navzdory svojmu najlepšiemu odhodlaniu prikývol.
Snažil som sa nedívať sa na Biankine telo, no šlo to veľmi ťažko. Keď sme pomaly dopíjali fľašu, pritúlila sa ku mne a začala ma vášnivo bozkávať. Moju ruku si priložila na prsia a všetko moje odhodlanie bolo preč. Tým, že som ju neodstrčil a dal sa pobozkať, som zradil svoju ženu a urobil kríž nad naším vzťahom. Veľmi sa za seba hanbím a želám si, aby som mohol vziať tú chvíľu späť.
Vtedy som jej podľahol a strávili sme spolu noc, ktorej som ráno trpko ľutoval. Na druhý deň som Bianke vysvetlil, že ma moje pošmyknutie mrzí a nič viac než románik na jednu noc za tým nemá hľadať. Snažil som sa jej neublížiť, jej reakcia ma však šokovala.