dreamstime
StoryEditor

Richard 44 rokov: Ženy sú ako bambus, posťažoval sa nám

02.08.2024, 10:48
Príbehy

Len čo som si Ivetu nasťahoval k sebe, zapustila korene, začala sa rozpínať a ja neviem, čo s tým.

Chrobáky? To by sme hádam nejaké videli! Toto sa robí z ničoho nič. Tým rastlinám sa muselo niečo stať,“ povedala starostlivo, takmer matersky.

Nechal som ju s jej myšlienkami a v duchu sa pripravoval na víkend. Poviem jej, že sa chcem rozísť. Že mi ten náš vzťah-nevzťah nevyhovuje. Nech si nájde iného somára s domom, kde zakorení… Ja to už byť nechcem.

V sobotu ráno sa Iveta chystala do záhradníctva a už si spisovala zoznam všetkého, čo chce kúpiť. Povedal som jej, že pôjdem s ňou.

„Ty a kvety?“ čudovala sa.

„A prečo nie?“ tváril som sa neutrálne.

Nasadli sme do auta a vyrazili do záhradkárstva. Zelený raj sa pýšil kopou rastliniek a stromov… A ja som mal pocit, akoby tá zeleň nejako tušila, že má tú česť vítať kvetinového vraha.

Pozrel som sa jedným okom po Ivete, ktorá sa rozprávala s mužom v montérkach a ukazovala mu poničené korienky našich rastlín. Obaja krútili hlavou.

„Nemáte, prosím vás, aj nejaký bambus?“ prerušil som ich.

„Bambus? Myslíte vonkajší, alebo interiérový?“ spýtal sa profesionál.

„To je mi jedno, jednoducho bambus,“ pokrčil som plecami.

„Tomuto sa hovorí šťastný bambus,“ podal mi skrútenú rastlinku v kvetináči.

„Iveta, vieš, aká je vlastnosť bambusov?“ spýtal som sa svojej „bambusky“.

„Prosím ťa!“ prevrátila oči.

„No že sa veľmi rýchlo rozmáhajú. Keď ich včas neohraničíš, tak ti o chvíľu zarastú celú záhradu a máš miesto nej bambusový háj. A ty si taký môj bambus. Obsadila si môj dom, môj život a išla si si po svojom. A ja to už nechcem. Preto sa s tebou rozchádzam a dávam ti do novej etapy života tento šťastný bambus. Dúfam, že ti prinesie šťastie a ty zase niekde zakoreníš,“ povedal som poeticky.

Záhradník aj Iveta na mňa hľadeli s otvorenými ústami. Pravda, bol to netradičný rozchod, ale trval som na ňom a Iveta sa ešte v ten víkend odo mňa urazene odsťahovala. Vraj som grobian, akého v živote nezažila. Asi má pravdu, ale lepšie som sa rozísť nevedel.

Na pamiatku som si zadovážil fikus (pripomína mi toho chudáka, ktorého som prednedávnom polieval horúcou vodou). Hovorím mu Adam a je to tichý a vďačný spoločník. Vlastne ho mám celkom rád. Možno ešte na kvety zmením názor a raz si zasadím nejaké ďalšie. Svoje!

menuLevel = 2, menuRoute = magazin/pribehy, menuAlias = pribehy, menuRouteLevel0 = magazin, homepage = false
18. október 2024 21:29