Bolo vidieť, že tam nikto nebýva a že sa oň nik nestará tak ako predtým. Dosť často sme sa preto so sestrou hádali – dom potreboval opravy, lenže Betka na to nikdy nechcela prispieť. Nakoniec mi navrhla, aby sme dom predali a peniaze si rozdelili rovným dielom. Takmer mi zabehlo. „To nemyslíš vážne. Vieš, ako sa tam naši nadreli? Určite by sa im nepáčilo, že sa toho chceš zbaviť.“ Nedala sa však presvedčiť. „Už som sa rozhodla. Ja do toho nemienim dať ani cent. Najlepšie bude to predať, kým je všetko ešte ako-tak v poriadku. Získame peniaze a dáme ich napríklad deťom alebo si ich uložíme na starobu,“ predostrela svoj plán. Bolo vidieť, že má všetko premyslené a nemá zmysel ju prehovárať.
Čo keby sme Betku vyplatili?
Večer som sa zverila manželovi: „Aleš, a čo keby sme Betku vyplatili? Máme niečo nasporené, azda to bude stačiť. Nemôže od nás predsa chcieť nejaké veľké peniaze,“ navrhla som a bola som nadšená jeho reakciou. Bez váhania totiž súhlasil, dokonca s tým, že na dôchodok, ktorý sme už obaja mali doslova na dosah ruky, sa tam presťahujeme. „Je tam krásne čistý vzduch, v dedine je lekár aj malý obchod, nič ďalšie na život nepotrebujeme. Navyše si tam potom môžeme brať vnúčatá na celé leto, aspoň nebudú musieť cez prázdniny chodiť do táborov, ale budú pekne u nás,“ navrhol Aleš. Jeho nápad ma nadchol. Bála som sa však, či sa nám skutočne podarí dať dohromady dosť peňazí. „Myslíš si, že to utiahneme? Nie je to predsa len veľmi veľké bremeno?“ zapochybovala som, ale môj muž bol pripravený urobiť pre to všetko.
Tešila sa, že rýchlo prišla k peniazom
S Betkou som sa dohodla a vyplatila jej podiel, ktorý jej prislúchal. Tešila sa, že rýchlo prišla k peniazom a že sa už o dom nemusí starať. „Som rada, že som sa toho zbavila. Pre nás už to nie je, pomaly to padá na hlavu a boli s tým len starosti,“ povedala mi vtedy. My s Alešom sme sa pustili do opráv. Našťastie je môj muž skutočne šikovný a veľa vecí zvládol sám. Aj preto sme tam trávili každú voľnú chvíľku. Na zanedbaných záhonoch nám začali rásť kvety a zelenina. Ovocné stromy sme čiastočne vykopali a nahradili ich novými a dom dostal aj novú strechu. Často nám pomáhal aj syn s rodinou a párkrát si dokonca pozval na pomoc svojich kamarátov. Za domáci guláš a pivo tam urobili kus poriadnej práce a náš dom sa postupne vylupoval do novej krásy. Vyzeral naozaj nádherne. Bola som šťastná, že sa nám to podarilo za pár mesiacov a za celkom rozumnú sumu, aj keď sme si na staré kolená predsa len museli požičať. Konečne som si však splnila svoj sen.
Ako Alenka v ríši divov
S Alešom sme sa rozhodli, že v dome usporiadame oslavu, na ktorú pozveme celú našu rodinu. Medzi prvými som zavolala Betke. „Dobre, dobre, určite sa prídeme pozrieť,“ povedala mi, no keď som jej chcela rozprávať, čo všetko sme na dome zmenili, nezajímalo ju to. No nič, ukážem jej všetko, keď príde, povedala som si. Konečne prišiel deň D. Navarila som, pripravila misy obložených chlebíčkov, s nevestou sme napiekli koláče a ďalšie dobroty a Aleš priviezol z Modry víno. Všetci sme sa tešili na krásnu oslavu, lenže tá nakoniec dopadla úplne inak, než som si predstavovala. Na Betke bolo hneď po príchode vidieť, že je prekvapená, ako sa nám podarilo dom aj záhradu zveľadiť. Bola ako Alenka v ríši divov. Najskôr som ju previedla po záhrade, potom jej ukázala novú kúpeľňu a prestavané izby. Čoraz viac sa však pri tom mračila a ja som netušila, čo sa jej nepáči.
Doplatiť mi najmenej desaťtisíc!
„Hneď som vedela, že sa toho domu nemám vzdávať. Predtým ste sem skoro nechodili a takmer to nechali spadnúť. A teraz? Je to ako domček pre bábiky,“ povedala mi jedovato. „Ako to myslíš?“ spýtala som sa nechápavo. Jej tón ma prekvapil. „Len čo vám dom spadol do lona, tak ste sa začali snažiť. Oklamala si ma, mala si mi za moju polovicu dať viac peňazí. Niečo také by som od teba nečakala,“ dodala ostro. „Betka, o čom to, preboha, hovoríš? To ty si predsa nechcela do domu investovať ani cent,“ bránila som sa. Myslela som si, že mala len zlú náladu, ale nebolo to tak. Sestra akoby sa zrazu prebrala a začala ma obviňovať, že som ju donútila, aby mi svoj podiel predala pod cenou. „O čom to hovoríš? Veď aby sme to tu opravili, poriadne sme sa zadlžili a budeme to splácať ešte veľmi dlho,“ oponovala som jej. Ale ona si šla svoje: „Naschvál si nechala dom schátrať, aby si mi zaň nemusela dať veľa. Myslím si, že si mala sama urobiť ústretový krok a doplatiť mi najmenej desaťtisíc,“ povedala nakoniec a čakala na moju reakciu.
Som z toho všetkého veľmi smutná
Bola som v šoku. Najskôr všelijaké obvinenia a potom odo mňa chce peniaze? Za čo? Nechápala som, kde sa to v nej vzalo. Snažila som sa jej vysvetliť, že oprava domu nás stála veľa síl aj peňazí, ale Betka ma vôbec nepočúvala. Bolo vidieť, že ju ovládla závisť. Nedokázala prežrieť, že sa nám dom podarilo tak pekne opraviť, a hneď po káve s manželom odišli. Vďaka nim mala pre mňa oslava trpkú príchuť. Dúfala som, že Betku to časom prejde a upokojí sa, no nestalo sa. Dokonca mi zatelefonovala a znovu ma žiadala o peniaze. Keď som odmietla, vyštekla: „Si riadna podvodníčka! Podlo si ma oklamala,“ dodala a ukončila hovor. Nespoznávam ju. Som z toho všetkého veľmi smutná. Vtedy som niekoľko dní chodila ako telo bez duše. Betkina nenávisť bola taká silná, že nás nakoniec úplne rozdelila. Získala som síce pre seba a rodinu krásny dom, kam chodievajú aj naše vnúčatá, ale prišla som o jedného z najbližších ľudí.
Renáta, 58 rokov