Selly sme si kúpili pre 8 rokmi z jedného jediného dôvodu, chceli sme sa v našom vzťahu posunúť ďalej. Na dieťa bolo v tom čase ešte priskoro. Boli sme mladí a nezabezpečení. Už po pol roku, čo sme mali Selly doma, som si uvedomila, že mi z nej tak trošku šibe. Že nielen ja, ale ani môj partner, dnes už manžel, ju neberieme ako domáceho miláčika, ale že Selly vnímame ako naše dieťa. Presne tak sme sa k nej správali, taký prístup sme volili a aj sme ju tak vychovávali. Jednoducho, to malé klbko prinieslo do nášho vzťahu niečo nové a veľmi krásne. Hneď ako sme ju zbadali, bola celkom malinká, ešte vôbec nevidela, zaľúbili sme sa do nej. Ako keď prvýkrát vidíte svoje dieťa, tiež je to láska na prvý pohľad. Od momentu, keď sme si ju priniesli domov, je naša Selly rozmaznávaná.
Nášmu psíkovi doprajeme len kvalitné granuly a konzervy. Keď si kupujem oblečenie pre seba, uvažujem, či dám 20 eur za svetrík, no Selly bez váhania kúpim obojok alebo deku či šatočky za 60 eur. My s manželom používame šampóny za 3 eurá, zatiaľ čo ten pre Selly stojí 12 eur. Nedávno sme jej kúpili aj nové misky za 50 eur a tiež nový pelech. Keď ideme na dovolenku, berieme so sebou veľkú tašku s liekmi, kde máme všetko potrebné, keby ju niečo uštiplo, keby dostala alergiu, niečo proti boleniu bruška, na teplotu, dezinfekciu, rôzne bylinkové čajíky, sirupy a kvapky do očiek, zatiaľ čo pre nás s manželom beriem len lieky na utíšenie bolesti. Selly je skutočne ako moja dcéra. Dokonale ju poznám a vidím na nej aj najmenšiu zmenu.
Odmalička ju večer chodím uspávať do našej postele. Priviniem si ju k sebe a počkám, kým zaspinká. Na druhej strane, keď niečo vyvedie, ako keď mi zjedla náušnice alebo antikoncepčné tabletky, či rozhrýzla drahé topánky, tak dostala po zadku, ako každé malé dieťa, ktoré neposlúcha. Uvedomujem si, že nás vzájomný vzťah je do istej miery chorý, ale nikomu tým neubližujeme, takže nevidím dôvod, prečo by sme takto nemohli žiť. Sme predsa šťastní. Selly všade beriem so sebou. Jediné miesto, kde nechodí, sú nemocnica a potraviny, inak ide skutočne všade. Do banky, do kaviarne, do obchodov...
Skutočne sme na seba veľmi naviazané. Dokonca vďaka Selly som si otvorila vlastný salón pre psov. Mojich klientov akceptuje, no na deti v mojej blízkosti je maximálne žiarlivá a vyžaduje si moju pozornosť spôsobom, aha, mama, ja som tu! S manželom sa nachádzame vo fáze, keď začíname uvažovať o deťoch, no najprv chceme Selly pripraviť na príchod nového člena rodiny. Bude v celom procese veľmi dôležitá, pretože bude plniť úlohu staršieho súrodenca, teda tak nejako si to my predstavujeme. Často sa zamýšľam nad tým, čo bude, až nám jedného dňa zomrie. Aj teraz mi je z toho ťažko, lebo... Neviem si to predstaviť. Neviem, ako tú situáciu zvládnem, budem sa však snažiť udržať ju zdravú a pri živote čo najdlhšie. Aj preto pravidelne chodíme na preventívne prehliadky a sono, staráme sa o to, čo papá, aj schodíky dáme spraviť k posteli, aby si pri schádzaní šetrila kĺbiky. Jednoducho, potrebujem vedieť, že je okej, je to predsa naše štvornohé dieťa.
