Sme s priateľom spolu 4 roky a nezaujíma sa o našu dcérku. Odkedy sa nám narodila, všetko sa začalo rúcať. Mojou prioritou sa stala ona a škola, a on ma v ničom nepodporuje, s ničím nepomáha, na malú som v podstate sama. Dá sa povedať, že sa sám zbavil zodpovednosti za dieťa. Snažím sa ho zapájať do starostlivosti o ňu a vždy, keď potrebujem jeho pomoc, pomôžu mi rodičia. On sa vždy vyhovorí na únavu. Sem-tam naoko prejavil záujem, ale teraz spolu už vôbec nekomunikujeme, s malou sa nehrá, nevšíma si ju – normálne ju vytesnil zo svojho života aj keď spolu žijeme v jednom byte. Nechodí s ňou k lekárovi (ani nevie kde to je), nie je s ňou keď ochorie, nikdy mi ju nepovaruje. Žije si úplne svoj život. Čakala som, že to tak bude, iba kým bude dcérka úplne malé bábätko. Chodí však už do jasličiek a je to tak stále. Dá sa s ňou už čokoľvek robiť, no pre neho je všetko nuda. Stále však neviem nabrať odvahu opustiť ho, jednak nemám stabilnú prácu (lebo ešte študujem) a aj nechcem, aby dieťa vyrastalo bez otca. Priateľ mal pred štyrmi rokmi autohaváriu, pri ktorej zomrel mladý človek. Môže to mať podľa vás súvis? Rada by som ho vzala do poradne alebo ku psychológovi, ale on to odmieta. Čo robiť?
Narodením dcérky sa vám zmenili priority, čo partner ťažko nesie. Pokiaľ stojíte o váš vzťah a prechovávate k sebe city, je dôležité, aby ste boli spolu najskôr vy dvaja ako partneri a až potom ako rodičia. To znamená, že musíte spolu občas tráviť čas iba vy dvaja, bez dcéry. Zrejme máte podporu od starých rodičov, využite to teda. Každý zdravý vzťah to potrebuje a možno to ovplyvní vzťah partnera k dcére aj k vám. Keď spolu budete osamote, skúste sa rozprávať aj o iných veciach ako o dcérke či partnerských problémoch. Musíte prehodnotiť aj svoje správanie k partnerovi, je stále také aké bolo? Máte záujem o neho aj ako o človeka alebo len ako o otca? Máte dostatok intímneho života? Nezmenili ste sa aj vy príliš z partnerky na matku? Ak by jeho chovanie malo súvis s autonehodou, najefektívnejšia by bola terapia, ale to sa dá takto ťažko odhadnúť. Nespracované traumatické zážitky síce môžu spôsobiť emočnú izoláciu, zmeny v nálade a správaní, uzatváranie sa pred okolím, ale hlavne sa vracajú v podobe živých spomienok, pocitov a obrazov.
Ak sa ukáže, že váš partner aj napriek vašej snahe nemá o zlepšenie vzťahu k vám aj dcérke záujem, nemyslím si, že je správne ostávať spolu iba kvôli nej. Opäť je to potom o tom, aké posolstvo si z vášho vzťahu zoberie do života ona.
