pixabay.com
StoryEditor

Nerozpráva alebo rozpráva zle? Kedy vaše dieťa potrebuje odborníka? Opýtali sme sa logopedičky

27.04.2017, 12:00
Poradňa
Vaše zlatíčko má dva a pol roka a ešte stále nerozpráva? Máte problém! Aký veľký, či sa s ním dá ešte niečo robiť a či už náhodou nie je neskoro, o tom sme sa porozprávali s logopedičkou Luciou Palugyayovou.

Lucia Palugyayová vyštudovala logopédiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Pracovala ako logopedička vo Vysokošpecializovanom odbornom ústave pre deti s poruchami reči a učenia Dialóg. Venovala sa najmä problematike rečového vývinu u detí v predškolskom veku a deťom s narušeným vývinom reči. Dnes pracuje v Inštitúte detskej reči v Bratislave. Ide o súkromné centrum špeciálnopedagogického poradenstva. Predmetom jej záujmu je diagnostika a terapia detí s narušenou plynulosťou - zajakavosťou, diagnostika a terapia detí predškolského veku s narušeným vývinom reči, diagnostika a terapia detí s poruchami výslovnosti - dysláliou.

Aké bývajú najčastejšie príčiny porúch reči?

V zásade to závisí najmä od toho, o akú odchýlku ide. Mnohí si pod pojmom logopédia predstavujú len prácu s výslovnosťou a s tou má väčšina, našťastie, skúsenosť len v zmysle „veď aj my sme sa učili vyslovovať tdpaslík, keď sme nevedeli povedať „r“. Potom sú tu však tí, ktorí sa dostali do problematiky oveľa hlbšie. Vinníka hľadať ťažko. Skoro vždy je to kombinácia viacerých faktorov. Napríklad pri chybnej artikulácii existujú rôzne vplyvy, vonkajšie aj vnútorné, ktoré na ňu vplývajú, pri narušenom vývine reči aj zajakavosti je to kombinácia taktiež viacerých faktorov, pričom na prvom mieste je dedičnosť.

Ako vieme, kedy je najvyšší čas vyhľadať odborníka?

Rodič by si mal všímať, či sa reč dieťatka oneskoruje alebo sa vyvíja inak ako u rovesníkov. Ak v jednom roku nemá záujem komunikovať, nepoužíva gestá, v dvoch rokoch nehovorí okolo 50 slov a nezačína tvoriť dvojslovné spojenia, má slabé porozumenie reči a jeho reč je nezrozumiteľná pre blízkych, je načase vyhľadať logopéda. V neskoršom veku, ak je horšia zrozumiteľnosť reči, deti slová komolia alebo skracujú, ak je slovná zásoba obmedzená, gramatická stránka reči pokrivkáva, ak nepoužívajú niektoré slovné druhy, spojky alebo predložky, rozprávanie prebieha v krátkych, jednoduchých vetách, tiež je na mieste prísť sa poradiť. Pri včasnom zásahu majú deti v neskoršom veku oveľa menšie problémy. Stane sa, že na problém rodičov upozornia všímavé pani učiteľky v škôlke a mama či ocko svoje dieťatko privedú včas, čo my logopédi veľmi vítame.

Veľkým míľnikom je prvá trieda. Ako si máme byť istí, že náš škôlkar je zrelý na písmenká, číslice a ostatné zákonitosti školy?

Predškoláci prechádzajú skríningom, ktorý potvrdí, či je dieťa na školu zrelé. Stretávam sa s rodičmi, ktorí žiadajú odklad nástupu do školy, ale aj s takými, ktorých deti by pokojne mohli ešte rok počkať, ale rodič trvá na tom, že dieťa pôjde do školy. Je to individuálne, ale testy školskej zrelosti, ktoré robia psychológovia, ale aj my logopédi, ukážu, či má dieťa všetko, čo má pri nástupe do školy mať. Ak si rodič nie je istý, je takáto komplexná diagnostika naozaj nápomocná.

Aké sú najčastejšie problémy, ktoré sa u detí pred nástupom do školy objavujú?

Ak hovoríme o artikulácii, tú by mal mať predškolák zvládnutú. Ak ide o slovnú zásobu, mala by byť pri nástupe do školy adekvátna veku a dieťa by malo slovám aj dobre rozumieť. No a v rámci gramatiky by malo vedieť tvoriť súvetia, vety by mali mať dostatočnú dĺžku a mali by obsahovať všetky slovné druhy. Dieťa by malo vedieť porozprávať aj súvislý príbeh tak, aby mal hlavu a pätu a aby jeho rozprávaniu iní rozumeli. Pri prerozprávaní príbehu sa všetky tieto ukazovatele dajú pekne odpozorovať.

Predpokladajme, že moje dieťa má dyslexiu. Mám nádej, že školu, možno aj s vašou pomocou, úspešne zvládne? Môže sa z dyslexie vyliečiť?

Skôr by sme mali hovoriť o korigovaní. Logopéd dokáže dieťaťu pomôcť pri skvalitnení techniky čítania, vie podporiť jeho jazykové kompetencie, vyjadrovanie, rôzne stratégie a postupy, ako svoje učenie môže zefektívniť, ako si robiť poznámky a vyňať z textu, čo je podstatné. Učíme deti, ako sa učiť, ako sa pýtať a na čo sa vlastne treba pýtať. Deti so špecifickými poruchami učenia bývajú často veľmi inteligentné a tvorivé, pretože na to, aby v škole prosperovali, musia zapojiť množstvo iných mechanizmov a vyvinúť veľa úsilia, aby vykompenzovali to, v čom nie sú práve najlepšie. Je to celoživotný problém, ale vedia sa pri správne pomoci veľmi dobre uplatniť.

Ako nájsť dobrého logopéda? Podľa čoho ho spoznáme?

Záleží na tom, čo očakávate a čo považujete za dostačujúce. Ak si predstavujete, že prídete za logopédom, ten nad dieťaťom spraví čáry-máry kúzelnou paličkou a problém razom zmizne, veľmi sa mýlite. Áno, medzi našimi klientmi sú aj šikovné deti a stáva sa, že na prvom stretnutí s nimi pracujeme na vyslovovaní hlásky „r“ a ony ju do dvoch týždňov používajú, ale všeobecne práca na probléme trvá oveľa dlhšie. A základom sú nie minúty u logopéda, ale čas, ktorý nad zadaniami a cvičeniami strávia deti doma. Logopéd ukáže, ako doma potom treba každý deň cvičiť. My sami nedokážeme robiť zázraky na počkanie. Je však dôležité vedieť, že tak ako lekári, aj niektorí logopédi sa špecializujú. Venujú sa ranému vývinu nehovoriacich detí, zajakavosti, poruchám učenia. A ak vás váš pediater alebo logopéd odbije s tým, že máte ešte čas daný problém riešiť, no vy cítite, že to tak nie je, skúste sa ísť poradiť inde.

Čo ak s logopédom odmieta dieťa spolupracovať?

Keď je logopéd šikovný, nestane sa, že dieťa nespolupracuje. Je to o prístupe k nemu, o tom, čo z logopéda vyžaruje, a o jeho energii. Aj o hraniciach, ktoré dieťaťu stanoví. No občas sa stane, že dieťa potrebuje viac času alebo sa zatne, veď aj naši drobci môžu mať zlý deň...

Ako je to s tým ”tdpaslíkom“? Naučí nás vyslovovať ”r“?

Sú aj iné spôsoby, ako sa dostať k správnemu vyslovovaniu hlásky r. Samozrejme, určite funguje aj „tdpaslík“, ja však práve túto metódu nepoužívam rada. Oveľa radšej a efektívnejšie používam iné metódy a vďaka nim to ide deťom jedna radosť. Vyvodzovanie hlásky „r“ má aj ďalšie zákonitosti, napríklad sa snažíme dosiahnuť veľký čeľustný uhol, pevný jazyk hore, využiť výdychový prúd vzduchu...atď.

Čo také zubné strojčeky, cumlíky a fľaše? Aj tie môžu deťom spôsobovať problémy s rečou?

Samotné strojčeky starosti s rečou nespôsobujú. Ak sa však u dieťaťa prejaví napríklad nesprávne prehĺtanie a je zjavné, že vďaka tomu má zuby vytlačené dopredu, mal by začať čeľustný ortopéd spolupracovať s logopédom. Možno ste ani netušili, že jazyk dokáže na zuby tlačiť až hmotnosťou dvoch kíl, pričom si predstavte, že denne prehltnete 500- až 1 000-krát. Takže, ak dá strojček zuby do poriadku, ale problém s nesprávnym prehĺtaním a tlačením jazyka na zuby pretrváva, o chvíľu sú späť v nesprávnej polohe. Cumeľ, fľaša, zväčšená nosná mandľa – to všetko sa môže prejaviť najmä na výslovnosti sykaviek a hlásky r.

Aj zväčšená nosná mandľa?

Áno, ak je nosná mandľa zväčšená, výrazne ovplyvňuje vnímanie reči u dieťatka a, samozrejme, aj dýchanie a celkové svalové napätie a oromotorické schopnosti. Mnohé deti, ktoré trápi problém nesprávnej artikulácie, majú aj problémy so zväčšenou nosnou mandľou.

Logopédia je celá veda! Prináša aj nejaké nové trendy, s ktorými sa musíte pravidelne oboznamovať?

Určite áno, logopédia sa veľmi rýchlo vyvíja a my sa stále vzdelávame, napríklad bilingvizmus je dnes samostatná kategória, ktorá u nás kedysi vôbec neexistovala. Ešte stále sa medzi laikmi vynárajú domnienky, že vďaka osvojovaniu si dvoch jazykov naraz v útlom veku sa dieťa môže začať oneskorovať v reči alebo zajakávať, ale pravda je taká, že ak sa dieťa zajakáva v rodnom jazyku, bude sa zajakávať aj v druhom jazyku. Ak má narušený vývin reči v jednom jazyku, bude ho mať narušený aj v druhom jazyku.

Ako teda rozprávať na dieťa, ak je rodný jazyk jedného z rodičov slovenčina a druhý rodič hovorí iným jazykom?

Rodič musí na dieťa rozprávať svojím rodným jazykom. Vtedy sú v tom emócie, je v tom autenticita. Platí však zásada – jeden rodič, jeden jazyk. Existujú aj iné modely bilingválnej výchovy, tento je však veľmi efektívny. Rodič by na dieťa nemal hovoriť raz po slovensky a inokedy po anglicky, aj keď toto striedanie nespôsobuje logopedické problémy, ale skôr nedostatočné osvojenie si menej používaného jazyka.

Mnohí laici si myslia, že ak sa človek začne zajakávať po prežití nejakej traumy alebo šoku, treba ho opäť poriadne vystrašiť a ono ho to prejde. Je to pravda?

Nie, to je úplná hlúposť! Dokonca už prvá časť tohto tvrdenia nie je správna, za zajakávaním nie je šok, ale vo väčšine prípadov genetická predispozícia alebo kombinácia rizikových faktorov. Trauma býva iba spúšťačom.

Mamičky bývajú nešťastné, keď ich dieťa v dvoch rokoch nerozpráva. Je však v poriadku, ak v tomto veku rozpráva priveľa?

Vtedy hovoríme o tzv. akcelerovanom vývine reči, keď dieťa začne hovoriť veľmi skoro, veľmi veľa, napríklad v dvoch rokoch tvorí zložené súvetia... Ak sa v takejto rodine vyskytla zajakavosť, dieťa je rizikové pre zajakavosť a vtedy by mal rodič určite vyhľadať logopéda, poľaviť z tempa a nesýtiť dieťatko neprimeranými informáciami. Nečítať mu hneď knihy o vesmíre, ale zvoliť niečo vekovo vhodnejšie.

Aká by bola rada na záver? Čo napríklad robiť, aby dieťa logopéda nepotrebovalo?

Veľa sa deťom venujte, vysvetľujte a rozprávajte. Robte to však tak, aby to bolo veku primerané. Čo znamená, že ak napríklad vaše dieťa hovorí v dvojslovných vetách, vy rozprávajte maximálne trojslovne. Ide o tzv. modelovanie v zóne najbližšieho vývinu – „iba trochu viac a nie menej“. Vtedy dieťa z vašej reči profituje. A ešte s deťmi čítajte knihy, ktoré sú taktiež primerané ich veku, pokojne aj obrázkové.

Katarína Kincelová

 

menuLevel = 2, menuRoute = magazin/poradna, menuAlias = poradna, menuRouteLevel0 = magazin, homepage = false
01. júl 2022 00:44