Veľa detí je dnes zaťažených mnohými krúžkami. Ako to vnímate zo psychologického hľadiska? Nemáte pocit, že si tým rodičia len plnia vlastné sny?
Nejde len o to, že si rodičia plnia vlastné sny. Je to aj podmienkami, ktoré spoločnosť kladie na to, aby boli ľudia vnímaní ako hodnotní. Dospeláci „multitaskujú“ a už pri plnení jednej úlohy myslia na ďalšiu. Potom sa môže objaviť strach, že ak dieťa nechodí na všestranne rozvíjajúce kurzy už od pol roka svojho života, nevychováme z neho úspešného človeka. Ľudia si často veria viac v profesijnej ako rodičovskej role, intuícia rodičov je neustále napádaná dobre mienenými radami, psychologickými výskumami a príručkami. Potom sa ľahko stane, že sa rodičia necítia kompetentní na takú prirodzenú vec, akou rodičovstvo je. Predpokladajú, že deti potrebujú profesionálov na to, aby ich naučili kresliť, plávať a triafať do lopty. Majú strach, že keď sa nezačne skoro, deti sa nebudú rozvíjať a premrhajú ich potenciál. Chcú pre svoje deti len to najlepšie, a preto sa ich snažia rozvíjať vo všetkých smeroch. Potom sa stáva, že sú deti preťažené a nevládzu sa rozvíjať v ničom. Zabúdame na to obyčajné. Deti by sa mali hrať a žiť tu a teraz. Spoločne s nami, nie vedľa nás. Samozrejme, ak sa dieťa na krúžok teší a samo od seba neustále trénuje, vo voľnom čase radšej robí šnúry či mlynské kolá, cvičí na husle alebo stále kope do lopty a nevie sa dočkať futbalového tréningu, podporujme toto nadšenie a buďme jeho fanúšikmi. Povzbudzujme deti v tom, v čom sú dobré, menej sa sústreďme na to, čo im nejde. Nie je možné byť Picassom, Messim, Einsteinom a Agelinou Jolie zároveň.
Uveďme nejaký príklad.
Ak máme malú talentovanú gymnastku či futbalistu, ktorý však má problém s čítaním, je jasné, že sa tejto činnosti bude snažiť všemožne vyhnúť. Koho baví robiť to, v čom nie je dobrý, či dokonca stratený? Pre život je však čítanie veľmi potrebné, preto treba hľadať také spôsoby, aby sa dieťa z prirodzenej zvedavosti a zo záujmu začalo rozvíjať. Nie vždy stačí dať dieťa na čitateľský krúžok. Je lepšie ukazovať mu, ako nám dospelým čítanie v živote pomáha, uľahčuje mnohé situácie, čo všetko sa dozvedáme. Keď dieťa príde o pol siedmej z nejakého tréningu trikrát do týždňa, nemôžem čakať, že bude zvládať ešte večer s radosťou čítať preň nezaujímavé texty či básničky. Ak si budeme čítať výsledky zápasov a rozhovory s idolmi zapneme s titulkami, dieťa ani nevie, že sa učí. Ak by však dieťa malo pocit, že má povinnosti v škole, na krúžkoch a ešte aj doma, prvé začne bojkotovať to, kde nezažíva úspech.
Funguje to aj opačne?
Ak, naopak, máme doma malého čitateľa, ktorý sa lopty priam panicky bojí, je vhodné v bezpečnom prostredí domova s ľuďmi, ktorým verí, trénovať hravou formou pohybové zručnosti potrebné na zvládnutie práce s loptou, môže si dokonca najprv čítať o rôznych technikách hodu. Ak by sme ho však poslali nepripraveného proti jeho vôli na tréning loptových hier, nie je veľká šanca, že sa bude radovať z úspechov a popularity v tíme.
Momentálne sa hovorí veľa o rôznych poruchách učenia, niektoré deti majú už v skorom veku depresie. Prečo sa to deje?
Myslím si, že vnímaný nárast týchto porúch je vďaka dostupnejšej a kvalitnejšej diagnostike, ale aj v dôsledku zmeny životného prostredia, potravín, ovzdušia, častým využívaním technológií a tiež vďaka rýchlemu životnému rytmu na strane jednej a pohodlnému životného štýlu na strane druhej. Rodičia zrýchľujú, deti zrýchľujú. Utekáme s deťmi do školy, vozíme ich na krúžky, sme pod paľbou takého množstva informácií ako nikdy doteraz. Poruchy učenia, pozornosti a aktivity tu boli vždy, no ich prejavy boli skôr považované za dôkazy nízkej inteligencie.
Článok pokračuje na ďalšej strane