Keď vám nečakane vtrhnú do spálne... Stať sa môže všeličo. Aj keď si myslíte, že deti už spia, alebo nie sú doma. Prípadne zabudnete zamknúť... „Stalo sa to aj nám. Cítila som sa hrozne. Dcérka zostala obarene stáť a potom utiekla. Prvá reakcia bola, že sme sa zakryli a poslali ju preč. Potom sme s manželom na seba pozreli a nevedeli, čo ďalej. Obliekla som sa, počkala chvíľku a šla za ňou. Len som ju objala a ospravedlnila sa jej, ale že ma prekvapilo, že prišla, pretože sme sa s tatinkom potrebovali jeden druhému venovať a že to znamená, že sa ľúbime. Neviem doteraz, aký to v nej zanechalo dojem. Hrala sa s bábikou a v podstate ma ignorovala,“ opisuje nepríjemnú situáciu Táňa. Áno, aj toto je život.
A keď už sa niečo také stane, asi by sme mali skúsiť pochopiť, ako sa naše deti cítia. „Treba zohľadniť vek dieťaťa – či ide o staršie alebo mladšie dieťa. A či má alebo nemá nejakú vedomosť o tom, čo to ,sex‘ vlastne znamená. Navyše dieťa v podvedomí má, že tí dvaja ľudia sú jeho rodičia. Preto sex na menšie deti pôsobí často veľmi agresívne, majú pocit, že rodičia jeden druhému ,ubližujú‘ a robia niečo zlé či nevhodné. Keď sa to stane, je jasné, že situáciu treba ošetriť. Menšie deti to zaujíma a je lepšia šanca im situáciu primerane vysvetliť. Netreba sa ich pýtať, čo videli. Treba sa ich spýtať: ,Čo potrebuješ vedieť? Pretože možno to vnímaš inak, no je to niečo, čo je nám príjemné, robia to všetci dospelí a je to naša súkromná záležitosť, pretože sa máme radi. Nerobíme to stále, ale je to len o nás dvoch a nabudúce bude lepšie, ak budeš klopať pred tým, ako vojdeš do spálne...‘'
Ak je dieťa malé a začne plakať, situáciu treba riešiť hneď. Buď za dieťaťom ide jeden rodič, alebo obaja, a vysvetlia mu, že sa nestalo nič zlé. A tiež dať pozor na to, aby to dieťa nevyhľadávalo, aby zo zvedavosti nechodilo pozerať zámerne, čo sa za zatvorenými dverami deje. Martina, ktorá už má takmer odrastené deti, má podobnú skúsenosť, no tentoraz šlo o už o takmer dospelého syna. „Nevidel toho veľa, ale otvoril dvere a nás to prekvapilo, lebo nemal byť doma. Jeho evidentne tiež. Bol dosť v šoku, rýchlo zavrel a odišiel von. Keď večer prišiel, tváril sa, že nič, a len šiel do svojej izby. Nemal náladu sa rozprávať a ja som tiež nič neiniciovala a tvárila som sa úplne normálne. Premýšľala som, či sa s ním o tom mám rozprávať, lebo bolo evidentné, čo sa deje... Dodnes sme sa o tom nerozprávali, ale nemyslím si, že sme spravili niečo zlé,“ vysvetľuje.
Aj v prípade, že ide o staršie dieťa, tínedžera či dospelé dieťa, je namieste sa aspoň opýtať, či chce o situácii hovoriť. „Pretože dieťaťu ostane obraz v hlave a hanbí sa za to, čo videlo, najmä ak chápe, že išlo o rodičovský sex. Je potrebné opäť situáciu ošetriť a vysvetliť, že je potrebné klopať... A dodať, že je to pre nás normálne, je to súčasť nášho partnerstva, pretože sa máme radi. A navyše je to súčasť procesu, ako prišli na svet. Deti majú niekedy pocit, že rodičia mali sex iba dvakrát, lebo majú dve deti. Až neskôr pochopia, že je to niečo, čo sa stáva častejšie, a je to dôležitá súčasť partnerstva,“ uzatvára psychologička Mária Tóthová Šimčáková.