Čo dnešným deťom chýba?
Jednoznačne pohyb, voľná hra a nuda. A čerstvý vzduch. Pohyb v rannom detstve ovplyvňuje vývoj mozgu, úzko súvisí s vývinom reči. Pred rokmi sme lozili v byte po koberci, ktorý bol naším ihriskom, objavovali sme, plazili sme sa, lozili sme za tým, čo nás zaujímalo. Prekonávali sme prekážky vlastnou aktivitou a vytrvalosťou. Dnešné deti majú sťaženú situáciu, keďže sa môžu hýbať na parketách, lamináte či inom hladkom povrchu, prípadne sú často odkladané do vibračných sedadiel, odkiaľ síce majú fajn výhľad, ale nemajú možnosť pohybu za cieľom záujmu (hračka, padnutá špina, čokoľvek). Dávame deti do neprirodzených polôh, odkiaľ len pasívne pozorujú a nemajú možnosť prirodzene sa hýbať. Väčšie deti sú takmer stále pod dozorom, vonku na ihrisku, v detskom kútiku, v škole, na krúžkoch. Rodičia sa o ne boja, prioritou je bezpečie. A tak dnes pre deti neexistuje lozenie po garážach, preliezanie plotov, skákanie zo sena. Čo bolo kedysi normálne, dnes chýba, nahrádza to opäť krúžok – parkúr (smiech). Naši rodičia nevideli (našťastie) každý náš krok, keď sme boli s kamarátmi vonku. Dnešní rodičia však vidia všetko a, samozrejme, túžia zasahovať, kontrolovať.
Ak som to teda správne pochopila, dnešných deťom chýba pohyb na čerstvom vzduchu…
Malým deťom chýba pohyb aj doma. Myslím to úplne od narodenia. Deťom berieme možnosti spontánneho pohybu. Potom veľakrát robíme nevedomé chyby v tom, že napríklad pridržiavame deti, keď sa nám zdá, že by už chceli chodiť. Chodúľky a vodenie za ručičky len umelo zasahujú do vývinu, čo sa časom môže prejaviť napríklad ako problém s rečou, pozornosťou či s učením.
Mali by sme naše deti viesť k ekológii a zdravšiemu spôsobu života?
Ak chceme, aby mali čo dýchať aj deti našich detí, tak by sme mali zdravo a ekologicky myslieť a žiť. Ako vo všetkom, aj tu nás deti budú kopírovať. Už nestačí učiť deti, že smeti sa nehádžu na zem. Mala by byť samozrejmosť, že v domácnosti hádžeme odpad do rôznych nádob, teda že separujeme. Nič nás to nestojí a planéte to pomôže. Deti dokonca baví zisťovať a pýtať sa rodičov, ktorý obal patrí do ktorého koša. Niekedy staršie deti dohľadajú presné informácie o sporných obaloch a vzdelávajú generáciu svojich rodičov.
Aké ďalšie aspekty sú podstatné ?
Podobne je to so stravou, naše poklady ťažko budú jesť šaláty, ak sami pravidelne jeme zabíjačkové špeciality, zapíjame ich sladkými nápojmi a voľný čas trávime ležaním a hraním počítačových hier. Ak je súčasťou rodinného fungovania nákup a konzumácia zdravých potravín, prechádzky a pohyb ako niečo, čo členom domácnosti prináša radosť, ak sú deti súčasťou rozhodovania a prípravy jedál, máme oveľa vyššiu šancu, že deti budú preferovať zdravý životný štýl v dospelosti.
Ako vieme pristupovať k zdravému spôsobu života našich detí?
Každý, kto sa zaujíma o svoje širšie okolie, vníma, že všetky produkty, ktoré si zakúpime, majú enormný vplyv na našu planétu. Takéto vzdelávanie je na nás. Hľadajme a šírme overené informácie o uhlíkovej stope, o procese získavania súčiastok na výrobu technológií, o podmienkach, v akých sa chovajú zvieratá pred tým, ako ich skonzumujeme. My by sme mali byť tými, ktorí vhodnými, inšpiratívnymi či provokatívnymi otázkami vzbudzujú u detí zvedavosť a túžbu po poznávaní pôvodu každej veci, ktorú využívame, a vplyvu, ktorý daná vec má nielen na život jednotlivca, ktorý ju kúpil, ale aj na životy tých, ktorí sa podieľali na jej výrobe, distribúcii a predaji. Nemali by sme zabúdať na to, že naše rozhodnutia dnes definujú život planéty do budúcnosti.