TO, ŽE SI SPOLOČNE s milovaným mužom beriete aj jeho potomkov, je síce pravda, ale len spolovice. Dieťa bude mať vždy len jednu mamičku a jedného otecka. Tí sú zodpovední za výchovu a vám nezostáva nič, iba ich snahu z diaľky pozorovať a maximálne ju podporiť radou či názorom. Konečné rozhodnutie bude však vždy na rodičoch. Či sa vám to páči, alebo nie. Pripravte sa na to, že ak sa budete chcieť v tomto smere angažovať, púšťate sa na veľmi tenký ľad. Napriek tomu sa nebojte stanoviť si vlastné pravidlá. Už len skutočnosť, že ich dieťa začne plniť, je znamením, že vás rešpektuje. A to je základ, na ktorom by mal byť váš vzťah postavený. „Deti chodia so všetkým za manželom. Za mnou idú len vo chvíli, keď nie je doma. To sa však takmer nestáva,“ rozprávala mi kolegyňa Jitka. „Nesnažím sa ich vychovávať. Maximálne ich okríknem, keď sú zlé, alebo ich pochválim, keď upracú izbu, ale inak je to na manželovi,“ dodáva. Hoci to môže na niekoho pôsobiť ako úplný nezáujem, Jitka sa správa celkom správne. „Nevlastná matka musí vždy dodržiavať stanovené výchovné vzorce. Nikdy si nesmie tvoriť svoje vlastné,“ vysvetľuje psychologička Zhorná. Zbavte sa raz a navždy aj pocitu, že sa dieťaťu nikdy nezavďačíte. Detská psychika je krehká a za bojkotom vašich nápadov vo väčšine prípadov nie je averzia voči vašej osobe. „Deti nevlastného rodiča niekedy neprijímajú, pretože si myslia, že keď ho budú bojkotovať, vráti sa otecko späť k mamičke. V tej chvíli musí zasiahnuť partner a vysvetliť im, že týmto spôsobom naozaj nič nedocielia,“ radí kreatívna riaditeľka platformy Třetí rodič a poradkyňa pre nevlastných rodičov Kamila Petrovská.
ZAČÍNATE MAŤ POCIT, že s nevlastným dieťaťom nachádzate spoločnú reč? Potom je čas zamyslieť sa nad oslovením, ktoré bude vyhovovať tak vám, ako aj jemu. Aj táto „banalita“ môže pomôcť pri budovaní vzťahu. „Je to dobré najmä pre malé deti, ktoré tým získajú pocit jasne rozdelených rolí,“ domnieva sa psychologička Kateřina Zhorná. Ani v tomto prípade si nenechajte od nikoho nič diktovať a neriaďte sa diskusiami na internete. Stavte na svoj pocit, a hlavne sa samotného dieťaťa nebojte opýtať, ako by vám chcelo hovoriť. Niektorým môže vyhovovať „teta“, iným zasa oslovovanie menom. A časom sa možno dostanete aj k „mami“.
