SAMA S TÝMTO PROBLÉMOM veľa nenarobíte. To si musia vyriešiť váš partner a jeho „bývalá“. Vy sa zaoberajte, možno trochu sebecky, hlavne svojimi pocitmi. Uvedomte si, že cesta k súladu je beh na dlhú trať. Netlačte preto na seba! Všade sa dočítate o potrebách dieťaťa, o psychickom stave rozvedenej matky, ale návod, ako sa máte správať alebo cítiť v úlohe „macochy“, človek hľadá márne. Ako by to bolo jednoduché. Ale nie je, a vyrovnať sa s takouto situáciou môže trvať aj roky. „Keď rodičia majú medzi sebou ošetrené emočné zranenia a nastavené pravidlá rodičovského fungovania po rozvode, bude to pre vás istá pevná základňa. Z nej môžete vychádzať a cítiť sa vo väčšom pozičnom bezpečí,“ radí psychologička Mgr. Kateřina Zhorná.
Ak vidíte, že na riešenie vzniknutej situácie nestačíte, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc. Psychológ alebo rodinný kouč vám môže v spoločnom žití účinne pomôcť. Často postačí jedno stretnutie, na ktorom si uvedomíte to, čo ja až po dvoch rokoch bojov sama so sebou – kým sama neprijmete novú životnú situáciu, nemôžete to chcieť ani od partnerových detí.
JEDNÝM Z MOJICH ÚVODNÝCH problémov bola nadmiera zodpovednosti, ktorú som na seba zo dňa na deň vzala. Pritom odo mňa nikto nič také nechcel. Ako sa píše v knihe Třetí rodič, nie je vašou povinnosťou nevlastného potomka milovať alebo utešovať v emočne vypätých situáciách. Nevešajte hlavu, že necítite to isté, čo k vlastnému dieťaťu, a nemajte z toho výčitky. Je to úplne prirodzené. „Výzvou pre ženu býva vnútorne sa vyrovnať s tým, že nevlastným deťom nemôže poskytnúť to isté, čo vlastným. Tento fakt však rozhodne nič nehovorí o tom, či je dobrá, či zlá nevlastná matka,“ dočítate sa v spomenutej knihe. Samozrejme, že nie je vylúčené, aby ste k nevlastnému dieťaťu cítili to isté, čo k vlastnému, ale je to oveľa menej pravdepodobné. Osvedčuje sa nezakladať vzájomné puto na rovnakom princípe, aký má matka – dcéra alebo matka – syn, ale na priateľskej báze.
Z VLASTNEJ SKÚSENOSTI si trúfam tvrdiť, že za vzťah s nevlastným dieťaťom sa oplatí bojovať. Hoci vás najskôr čaká mnoho nepríjemných momentov. Vety ako „mamička má tú paradajkovú polievku lepšiu“, „tu už sme boli s mamou a otcom na rodinnom výlete“ alebo napríklad „mama hovorila, že mi to tričko od teba nepristane“ budú poriadnou skúškou trpezlivosti. Neberte si to však osobne. Chlapček alebo dievčatko prirodzene svoju matku bezhranične milujú a ani jedna z týchto dôverčivých právd nie je útokom proti vám. Buďte, naopak, rada, že k vám má dieťa takú dôveru, že sa zveruje aj s osobnými pocitmi a spomienkami.
Keď budeme k nevlastnému potomkovi od začiatku pristupovať s nevraživosťou alebo neochotou prijať ho ako našu súčasť, môže to dopadnúť dvoma spôsobmi. Buď s partnerom situáciu nezvládnete a každý pôjdete hľadať šťastie niekam inam, alebo sa otec kvôli novej žene prestane s deťmi z predchádzajúceho manželstva stýkať, čo sa tiež nezriedka stáva. Prípadne ich vída len veľmi sporadicky. Naozaj toto od svojho muža chcete? Mohli by ste si ho potom vážiť?
