Zákon hovorí jasnou rečou – po dovŕšení šiesteho roku života musí byť dieťa zaškolené. Samozrejme – pripúšťa aj výnimky v podobe odkladu školskej dochádzky. Nie všetky šesťročné deti totiž musia rovnako zvládať nápor zmien a povinností, ktoré so sebou prinášajú školské lavice. „Tempo vývinu dieťaťa je u každého iné, každé dieťa je v inom čase pripravené na školskú dochádzku, teda je školsky zrelé. Je to veľmi individuálne,“ hovorí PhDr. Zuzana Kajanová z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Nových Zámkoch. Pripravenosť budúceho školáka preverí práve zápis do základnej školy. Tento rok sa zápisy posunuli na aprílové termíny. Jedným z dôvodov je práve individuálne dozrievanie detí. Aj niekoľko týždňov totiž pre ne môže znamenať veľký posun. „Náplň zápisu závisí od školy. Väčšinou tam býva budúci vyučujúci prváčikov, niekedy aj špeciálny pedagóg a školský psychológ. Učiteľ si všíma spôsob komunikácie s dieťaťom, môže mu dať nejaké úlohy, napríklad pomenovať geometrické tvary, nejakú krátku básničku, niečo nakresliť a podobne,“ uvádza psychologička, podľa ktorej takéto úlohy môžu odzrkadliť pripravenosť dieťaťa na školu.
Školská zrelosť
Na požiadavky školy a prvého ročníka by dieťa malo byť pripravené z psychosomatickej stránky. Somatickú časť si všíma detský lekár pri preventívnych prehliadkach okolo piateho roku života. Dieťa by malo mať nejaký vzrast, istý pomer hlavy a trupu, mal by sa mu meniť chrup, teda mliečne zuby vypadávať a rásť trvalé. To však nie je vždy základnou podmienkou. Dôležitý je vývin psychických kognitívnych funkcií. „Dieťa by malo byť pripravené na výučbu čítania a písania, malo by mať dostatočne zrelé sluchové a zrakové vnímanie i grafomotoriku. V tomto veku by už dieťa malo vedieť nakresliť ľudskú postavu, ktorá má všetky časti – teda hlavu, trup, všetky končatiny. Malo by vedieť obkresliť jednoduché geometrické tvary alebo tvary podobné písmenám. Malo by vedieť roztriediť napríklad pojmy podľa kategorizácií a mať vytvorený pojem čísla – teda vedieť, čo je väčšie a menšie. Tiež by si malo vedieť zapamätať krátku básničku a mať dostatočnú slovnú zásobu, v predškolskom veku je to okolo 2 500 až 3 000 slov. Dieťa by sa malo vyjadrovať vo vetách alebo v krátkych súvetiach. Reč pred nástupom do školy má byť čistá,“ uvádza základné požiadavky odborníčka. Deti nastupujúce do školy by mali mať aj istú úroveň všeobecných znalostí. Musia sa vedieť predstaviť, povedať, kde bývajú a ako sa volajú či kde pracujú ich rodičia. Potrebné sú základy slušného správania vrátane poďakovania, požiadania, zdravenia, neskákania do reči, ale aj základy dopravnej výchovy. Podmienkou sú tiež hygienické návyky a samostatnosť pri obliekaní a jedení.
Emocionálna, sociálna a pracovná zrelosť
Na nástup do školy, pravidelné učenie a plnenie úloh v domácom i školskom prostredí musí byť dieťa pripravené aj emocionálne a sociálne. „Emocionálna stránka znamená, že dokáže primerane ovládať svoje afekty, nie je príliš úzkostlivé, dokáže vydržať v novom prostredí a kontrolovať momentálne impulzy, ktoré má. Sociálna zrelosť znamená, že nemá strach byť v škole, dokáže sa odlúčiť na určitý čas od najbližších osôb a prijať autoritu novej osoby vyučujúceho. Patrí k tomu aj schopnosť zapadnúť do kolektívu rovesníkov, teda dokáže s nimi komunikovať, vie sa s nimi spoločne hrať a plniť úlohy, ale aj napríklad znášať konkurenciu a určitú prehru. Po nástupe do školy sa totiž objavujú aj rôzne prekážky a prvé neúspechy a dieťa by to malo adekvátne zvládať,“ vysvetľuje PhDr. Zuzana Kajanová. Podľa nej je dôležité, aby dieťa dokázalo obsedieť na mieste a sústrediť pozornosť počas vyučovacej hodiny, nevyrušovať a nezasahovať do práce na hodine. „Z hľadiska pracovnej zrelosti by dieťa malo byť pripravené plniť pokyny vyučujúceho, rozlíšiť hru od povinností a zadanú úlohu dokončiť, aj keď sa vyskytnú nejaké ťažkosti a prekážky,“ dodáva odborníčka.
Nezrelosť
Hoci dovŕšený vek napovedá, že dieťa by malo začať chodiť do školy, jeho správanie a schopnosti môžu napovedať opak. Dieťa teda môže byť školsky nezrelé. Aj v tomto prípade je to veľmi individuálne. „Môžu to byť napríklad deti hyperaktívne, ktoré sa nedokážu dostatočne sústrediť. Môžu to byť aj deti úzkostlivé alebo tie, ktoré nespolupracujú a sú negativistické. Takisto deti, ktoré nie sú samostatné, ktoré nekomunikujú, napríklad sú mutistické, teda nekomunikujú ani pri zápise alebo v škôlke. Taktiež to bývajú deti zdravotne oslabené, ktoré častejšie bývajú choré, alebo aj deti, ktoré majú problémy so správaním, nie sú ochotné spolupracovať. Nezrelé však môžu byť aj deti, ktoré prechádzajú ťažkými životnými situáciami, napríklad rozvodom, čo môže negatívne emocionálne vplývať na dieťa a v takýchto prípadoch treba radšej nástup do školy zvážiť. O odklade školskej dochádzky je vhodné uvažovať, aj ak sú deti príliš hravé, nevydržia pri úlohe, nedokončia ju a podobne,“ uvádza PhDr. Zuzana Kajanová. Problémy so školskou zrelosťou sa môžu prejaviť na zápise – vtedy škola zvyčajne odporučí návštevu a vyšetrenie v špecializovanom centre, ktoré môže vydať odporúčanie na odklad školskej dochádzky. O vyšetrenie môže požiadať aj samotný rodič, ak má pocit, že jeho dieťa na školské lavice ešte nie je pripravené.
Odklad školskej dochádzky
Ak sa u dieťaťa potvrdí školská nezrelosť, odporúča sa odklad školskej dochádzky, a to zväčša na jeden rok, vo výnimočných a závažných prípadoch aj na dva roky. Výsledky vyšetrení v pedagogicko-psychologickej poradni majú len odporúčací charakter a je na zvážení rodiča, či dieťa zaškolí, alebo sa rozhodne rok počkať. Od zápisu a samotného vyšetrenia zostáva do nástupu do školy niekoľko mesiacov, počas ktorých dieťa ešte môže dozrieť a nástup do školy zvládne bez problémov. Nie je to však pravidlo a nerešpektovanie výsledkov vyšetrení môže viesť k ťažkostiam v školských laviciach. „Dieťa môže mať nechuť k učeniu, môže byť nešťastné, prejavovať neochotu chodiť do školy a robiť domáce úlohy. Keď je to pre dieťa väčšia záťaž a nie je pripravené, môžu sa objaviť aj afektívne výbuchy, nočné pomočovanie, nespavosť, rôzne neurotické príznaky, bolesti brucha, vracanie a podobne. Dieťa tiež môže byť v škole rušivé, nemusí plniť úlohy, nepočúvať vyučujúceho, môže vyrušovať ostatných žiakov, nemusí vyučovaciu hodinu obsedieť na mieste, môže byť dokonca agresívne, napádať ostatných. Čiže môžu vznikať rôzne problémy, ktoré potom rodičia musia riešiť,“ upozorňuje odborníčka.
Problémy pritom môžu nastať, aj keď sa nezrelosť pri zápise či vyšetrení nepreukázala – objaviť sa môže práve po nástupe do školy – dieťa sa trápi, zažíva viac neúspechov ako úspechov, nad úlohami sedí dlhé hodiny a zväčša aj rodič spozoruje, že učenie nejde tak, ako má, a trápi sa spolu s dieťaťom. „V takýchto prípadoch je možnosť dodatočného odkladu školskej dochádzky, a to do ukončenia prvého polroku v prvom ročníku. Deti preto ešte napríklad v decembri môžu byť vyšetrené a pri dodatočnom odklade sa môžu vrátiť do materskej školy, kde je program voľnejší. Nástup po roku do školy býva zväčša pre ne veľmi príjemný v tom, že základy už majú a vedia, čo sa učí prvé mesiace, a môžu potom postupovať primerane ďalej,“ hovorí psychologička, podľa ktorej s návratom do škôlky zväčša deti nemajú problém, prijať to však často nevedia rodičia. Aj v tomto prípade je dodatočný odklad školskej dochádzky len odporúčaním a je na zvážení rodičov, či ho budú rešpektovať. V tomto smere nie je namieste hanba či porovnávanie a pretekanie s rovesníkmi. Rodičia by mali dbať na potreby svojho dieťaťa, ktoré v škole pre veľké zmeny nemusí byť šťastné, čo môže mať dlhodobé následky. „Prechod zo škôlky do školy je veľmi dôležitý a negatívny štart, keď dieťa má ťažkosti v prvom ročníku, môže negatívne ovplyvniť motiváciu k školskej práci na dlhé roky, aj na celú školskú dochádzku. Treba si tiež uvedomiť, že aj dieťa, ktoré sa možno zo začiatku vymykalo z normy, môže neskôr excelovať,“ uzatvára PhDr. Zuzana Kajanová z novozámockého Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.
